
Název: Prosím, pomôž mi! - 8. část
Autor: Silvia
Cesta s Mirom v aute nebola až taká hrozná ako som si myslela. Prišli sme tam, ako Lukáš hovoril, za hodinu. 10 minút sme čakali na letisku. Keď vyhlásili lietadlo, ktoré ide na Maledivy, že je na odchode, pobrali sme sa aj s kuframi pri lietadlo. Bola tam rada, ale nie až taká dlhá. Mira na šťastie nikto nespoznal, však ako by aj mohol, keď mal na sebe slnečné okuliare a čiapku, ktorá mu zakrývala tú jeho blonďavú hrivu. Bolo mi jasné, že v lietadle budem musieť tiež sedieť s Mirom a celkom mi to aj vyhovovalo, však komu by nie.
"Nebude ti vadiť ak si sadnem pri okno?" spýtala som sa Mira.
"Kludne." usmial sa na mňa. Sadla som si do sedačky pri okne. Uľavilo sa mi, keď som zistila, že sú mäkké :). Miro si sadol vedľa mňa. A niečo začal robiť na mobile. Lukáš a Aďa si sadli za nás. Po chvíli sa mi začali zatvárať od únavy oči. Nevydržala som to a hneď som aj zaspala.
Prebudil ma Miro, ktorý so mnou trmácal. Tak som sa strhla až sa Miro posunul o kúsok ďalej.
"Si v poriadku? Kričala si." oznámil mi.
"Zlý sen." Opäť s Marekom. Poobzerala som sa okolo seba. Pár ľudí sa na mňa dívalo, ale hneď sa aj otočili. Zo zadu som videla Lukášovu tvár.
"Trasieš sa." upozornil ma Miro. Vôbec som si to neuvedomila, až keď mi to povedal.
""Musím ísť na vécko."
"Idem s tebou?"
"Nemusíš."
Keď som prišla na vécko, spustila som ľadovú vodu a hodila som si ju na tvár. Začala som plakať. Opäť som pred sebou videla Mareka a to čo mi robí.
"Nie! Už viac nie. Nemôžeš celý život trpieť. Keď sa vrátiš, celé to ukončiš ." povedala som si. Utrela som si slzy. Ešte raz som sa opláchla a smerovala za Mirom.
"V poriadku?" spýtal sa Miro.
"Ano. Už hej."
Ani som nepočítala koľko hodín sme leteli. Musím povedať, že to bolo dosť hodín. Chatu sme mali akurát pred plážou, čo bola výhoda. Boli v nej tri izby. Jedna pre Aďu a Lukáša, druhá pre mňa a tretia pre Mira.
"Potrebuješ ešte niečo?" povedal Miro.
"Nie. Ďakujem." stáli sme pred mojou izbou. Mirova bola vedľa mojej.
"OK. Tak za chvíľu pri vode."
"Ok." vošla som do izby. Privrela som dvere a šla som sa prezliecť do plaviek.
MIRO:
Miro vošiel do izby, ktorá bola vedľa Silvinej. Dal si plavky. Preňho to bola minútová záležitosť. Kufor si hodil pod postel a išiel smerom na pláž za Silviinym bratom a jeho priateľkou. Prešiel okolo Silviinej izby. Pozastavil sa. Spravil dva kroky do zadu. Dvere boli pootvorené. Zrazu zbadal, ako sa Silvia prezlieka do plaviek.
"Nebude ti vadiť ak si sadnem pri okno?" spýtala som sa Mira.
"Kludne." usmial sa na mňa. Sadla som si do sedačky pri okne. Uľavilo sa mi, keď som zistila, že sú mäkké :). Miro si sadol vedľa mňa. A niečo začal robiť na mobile. Lukáš a Aďa si sadli za nás. Po chvíli sa mi začali zatvárať od únavy oči. Nevydržala som to a hneď som aj zaspala.
Prebudil ma Miro, ktorý so mnou trmácal. Tak som sa strhla až sa Miro posunul o kúsok ďalej.
"Si v poriadku? Kričala si." oznámil mi.
"Zlý sen." Opäť s Marekom. Poobzerala som sa okolo seba. Pár ľudí sa na mňa dívalo, ale hneď sa aj otočili. Zo zadu som videla Lukášovu tvár.
"Trasieš sa." upozornil ma Miro. Vôbec som si to neuvedomila, až keď mi to povedal.
""Musím ísť na vécko."
"Idem s tebou?"
"Nemusíš."
Keď som prišla na vécko, spustila som ľadovú vodu a hodila som si ju na tvár. Začala som plakať. Opäť som pred sebou videla Mareka a to čo mi robí.
"Nie! Už viac nie. Nemôžeš celý život trpieť. Keď sa vrátiš, celé to ukončiš ." povedala som si. Utrela som si slzy. Ešte raz som sa opláchla a smerovala za Mirom.
"V poriadku?" spýtal sa Miro.
"Ano. Už hej."
Ani som nepočítala koľko hodín sme leteli. Musím povedať, že to bolo dosť hodín. Chatu sme mali akurát pred plážou, čo bola výhoda. Boli v nej tri izby. Jedna pre Aďu a Lukáša, druhá pre mňa a tretia pre Mira.
"Potrebuješ ešte niečo?" povedal Miro.
"Nie. Ďakujem." stáli sme pred mojou izbou. Mirova bola vedľa mojej.
"OK. Tak za chvíľu pri vode."
"Ok." vošla som do izby. Privrela som dvere a šla som sa prezliecť do plaviek.
MIRO:
Miro vošiel do izby, ktorá bola vedľa Silvinej. Dal si plavky. Preňho to bola minútová záležitosť. Kufor si hodil pod postel a išiel smerom na pláž za Silviinym bratom a jeho priateľkou. Prešiel okolo Silviinej izby. Pozastavil sa. Spravil dva kroky do zadu. Dvere boli pootvorené. Zrazu zbadal, ako sa Silvia prezlieka do plaviek.
















šmírák jeden! :-D