
Název: Prosím, pomôž mi! - 7. část
Autor: Silvia
Niekoľko minút bolo v aute ticho. Bolo mi to dosť trápne. Nakoniec prehovoril Miro.
"Ty tu bývaš?" pozrel sa na mňa.
"Nie, v Trnave. Ešte s rodičmi."
"Tam chystáme mať koncert, dúfam, že ťa tam uvidím."
"Fakt? Tak to určite."opäť mi začal zvoniť Marek. Ale aj tak som mu nezdvíhala. Určite nás navštívil a keď mu mama alebo niekto z rodiny povedal, že som šla preč, riadne sa naštval a teraz mi volá určite kvôli tomu, aby som sa vrátila. Nie, to som nechcela.
"Viem, že by som ti nemal rozkazovať, ale nemala by si to zdvihnúť, keď to je tvoj frajer?" Vážne som sa na Mira pozrela.
"Ty tu bývaš?" pozrel sa na mňa.
"Nie, v Trnave. Ešte s rodičmi."
"Tam chystáme mať koncert, dúfam, že ťa tam uvidím."
"Fakt? Tak to určite."opäť mi začal zvoniť Marek. Ale aj tak som mu nezdvíhala. Určite nás navštívil a keď mu mama alebo niekto z rodiny povedal, že som šla preč, riadne sa naštval a teraz mi volá určite kvôli tomu, aby som sa vrátila. Nie, to som nechcela.
"Viem, že by som ti nemal rozkazovať, ale nemala by si to zdvihnúť, keď to je tvoj frajer?" Vážne som sa na Mira pozrela.
"Viem, že by som ti nemala rozkazovať, ale ak nechceš vidieť, čo som mala na raňajky a včera na večeru, tak by si mal spomaliť." popravde nebolo mi zle. Už som cítila ako mi krútil žalúdok. A to nenasvedčuje nič dobrého. Išiel príliš rýchlo na to, aby som bola v poriadku. Hneď na moje upozornenie spomalil.
"Dáš si?" načiahol ruku na sadné sedadlo a vytiahol banán.
"Ahaa, tak to ja mám byť tá opička?" zasmiala som sa. Miro si odhryzol z banána a tiež sa zasmial. "Veď ty vieš ako som to
myslel."
"Ale samozrejme, ty opička." konečne som sa pri ňom uvoľnila a nebola som nervózna.
"Tak dáš si?" striedal pohľad z cesty na mňa.
"Tak daj." opäť natiahol ruku do zadu a vytiahol ďalší banán.
"Ďakujem." otvorila som si ho, odhryzla som si veľký kus. Zrazu sa pozeral len na mňa. Ledva som prehltla.
"Dáš si?" načiahol ruku na sadné sedadlo a vytiahol banán.
"Ahaa, tak to ja mám byť tá opička?" zasmiala som sa. Miro si odhryzol z banána a tiež sa zasmial. "Veď ty vieš ako som to
myslel."
"Ale samozrejme, ty opička." konečne som sa pri ňom uvoľnila a nebola som nervózna.
"Tak dáš si?" striedal pohľad z cesty na mňa.
"Tak daj." opäť natiahol ruku do zadu a vytiahol ďalší banán.
"Ďakujem." otvorila som si ho, odhryzla som si veľký kus. Zrazu sa pozeral len na mňa. Ledva som prehltla.
"Čo mám niečo na tvári?" Neodpovedal len sa na mňa pozeral. "Héééj, počuješ ma?"
"Vieš o tom, že si veľmi pekná?"
"Prestáán." úplne som cítila ako sa moja tvár začervenela.
"Fakt, vyzeráš ako anjel."
Prevrátila som očami, že preháňa. Lichotilo mi, že mi tak hovorí a pritom, že mi to hovorí Miro. Miro Šmajda mi povedal, že som pekná. Ty koksooo. Stále sa na mňa díval.
"Dávaj pozor, ešte havarujeme." jemne som ho drgla do ramena, aby sa otočil.
"Mohlo by si zastaviť na pumpe? Potrebujem ísť na wécko."
"Jasné."
Otvoril si okno, vystrčil ruku a rukou ukázal Lukášovi, ktorý išli za nami, že odbáča na pumu. Keď odbočil, rýchlo som utekala ne WC, pretože som to len tak tak v sebe držala. Vyšla som z vécka, umyla som si ruky a trochu sa upravila. Keď som vyšla z vécka Jakub a Miro sa o niečom rozprávali. Prišla som za nimi a hneď stíchli.
"Čo, ohovárali ste ma? Priznajte sa." len sa na mňa pozreli a nastúpili do auta.
"No super, už aj oni dvaja ma ignorujú. Čo som komu spravila." povedala som si sama pre seba.
"Vieš o tom, že si veľmi pekná?"
"Prestáán." úplne som cítila ako sa moja tvár začervenela.
"Fakt, vyzeráš ako anjel."
Prevrátila som očami, že preháňa. Lichotilo mi, že mi tak hovorí a pritom, že mi to hovorí Miro. Miro Šmajda mi povedal, že som pekná. Ty koksooo. Stále sa na mňa díval.
"Dávaj pozor, ešte havarujeme." jemne som ho drgla do ramena, aby sa otočil.
"Mohlo by si zastaviť na pumpe? Potrebujem ísť na wécko."
"Jasné."
Otvoril si okno, vystrčil ruku a rukou ukázal Lukášovi, ktorý išli za nami, že odbáča na pumu. Keď odbočil, rýchlo som utekala ne WC, pretože som to len tak tak v sebe držala. Vyšla som z vécka, umyla som si ruky a trochu sa upravila. Keď som vyšla z vécka Jakub a Miro sa o niečom rozprávali. Prišla som za nimi a hneď stíchli.
"Čo, ohovárali ste ma? Priznajte sa." len sa na mňa pozreli a nastúpili do auta.
"No super, už aj oni dvaja ma ignorujú. Čo som komu spravila." povedala som si sama pre seba.
















Ahoj. Neberte to prosím ako SPAM, ale mohli by ste mi zahlasovať tu: http://angel-btvs.blog.cz/1201/sonmovie-1-kolo ? Som tam ako Dadusha s Wizards of Wavewly place: The movie. Diki:)
PS: Rada oplatím :)
PSS: Krásny blog :D