
Název: Prosím, pomôž mi! - 4. část
Autor: Silvia
Vzkaz od autorky: Zabudla som vám povedať, že ten Marek, ktorý je v tejto poviedke, nemá nič spoločné s Marekom zo skupiny. Je to úplne niekto iný :)
"Prosím, pustíš ma?"
"Nie, nebola si náhodou chorá?"
"Ale už nie som chorá."
"Aj tak si to nezaslúžiš za to tvoje správanie. A za to aká si bola celý týždeň. Môžem vlastne vedieť, čo ti bolo?" No super a je to tu. Nechcela som, aby to až k tomuto došlo. "Nič mi nebolo!" zaklamala som.
"Isto."
"Bože, ty tiež mávaš také obdobie. A nevypytujem sa ťa čo ti je!"
"Ale to je niečo iné."
"Mami, nie je to niečo iné, to je to iste, len ty si to neuvedomuješ." hodila som tašku na zem a s vedomým, že nikam nejdem som odišla do izby. "A inač otec mi dovolil ísť!" naštvaná som rýchlo povedala. Mama položila utierku na stôl aj keď som ďalej nevidela čo spravila, predpokladám, že to išla vyčítaj otcovi.
Večer som išla zavolať Lukášovi a povedať mu, že nikam nejdem.
"Prečo?" spýtal sa ma.
"Otec by mi aj dovolil, len mama mi nedovolí."
"Ale však som s ňou poobede volal a po dlhom prehováraní povedala, že môžeš ísť."
"To fakt? Mne nič nepovedala."
"Možno......"
Skočila som mu do reči. "Počkaj, akurát prišla mama, potom ti zavolám." šepkala som, aby ma nepočula.
"Ok." ani som mu nepovedala ahoj a hneď som ukončila rozhovor.
"Silvia?"
"Čo?" tvárila som sa, že som nahnevaná.
Sadla si vedľa mňa. "Vieš ,rada by som vedela, čo sa ti stalo, ale ak o tom nechceš hovoriť, nemusíš."
Asi čakala, že začnem konečne hovoriť. "Nie, nechcem."
"Dobre, ako chceš, rozmýšlala som, ak ti to spraví radosť, môžeš ísť na tu dovolenku."
"Ďakujéém." silno som ju objala.
"No dobre, stačí. Zajtra je sobota, tak sa poriadne vyspi, aby si stíhala zajtra ísť na nákupy." postavila sa na odchod.
"Ešte raz ďakujem." usmiala som sa. "Mami?"
"Ano?"
"Raz ti to poviem."
Tiež sa na mňa usmiala. "Dobrú noc."
"Aj tebe." zhasla svetlo a zatvorila dvere.
"Nie. Nie. Pusti ma. Ja to nechcem. Pomoc." kričala som zo sna. Prebudila som sa celá spotená. Pozrela som sa na hodinky. Bolo deväť hodín ráno. Opäť sa mi sníval jeden a ten istý sen s Marekom. Doslova sa Marek stal pre mňa nočnou morov. Zobrala som si veci a išla sa osprchovať.
"Nie, nebola si náhodou chorá?"
"Ale už nie som chorá."
"Aj tak si to nezaslúžiš za to tvoje správanie. A za to aká si bola celý týždeň. Môžem vlastne vedieť, čo ti bolo?" No super a je to tu. Nechcela som, aby to až k tomuto došlo. "Nič mi nebolo!" zaklamala som.
"Isto."
"Bože, ty tiež mávaš také obdobie. A nevypytujem sa ťa čo ti je!"
"Ale to je niečo iné."
"Mami, nie je to niečo iné, to je to iste, len ty si to neuvedomuješ." hodila som tašku na zem a s vedomým, že nikam nejdem som odišla do izby. "A inač otec mi dovolil ísť!" naštvaná som rýchlo povedala. Mama položila utierku na stôl aj keď som ďalej nevidela čo spravila, predpokladám, že to išla vyčítaj otcovi.
Večer som išla zavolať Lukášovi a povedať mu, že nikam nejdem.
"Prečo?" spýtal sa ma.
"Otec by mi aj dovolil, len mama mi nedovolí."
"Ale však som s ňou poobede volal a po dlhom prehováraní povedala, že môžeš ísť."
"To fakt? Mne nič nepovedala."
"Možno......"
Skočila som mu do reči. "Počkaj, akurát prišla mama, potom ti zavolám." šepkala som, aby ma nepočula.
"Ok." ani som mu nepovedala ahoj a hneď som ukončila rozhovor.
"Silvia?"
"Čo?" tvárila som sa, že som nahnevaná.
Sadla si vedľa mňa. "Vieš ,rada by som vedela, čo sa ti stalo, ale ak o tom nechceš hovoriť, nemusíš."
Asi čakala, že začnem konečne hovoriť. "Nie, nechcem."
"Dobre, ako chceš, rozmýšlala som, ak ti to spraví radosť, môžeš ísť na tu dovolenku."
"Ďakujéém." silno som ju objala.
"No dobre, stačí. Zajtra je sobota, tak sa poriadne vyspi, aby si stíhala zajtra ísť na nákupy." postavila sa na odchod.
"Ešte raz ďakujem." usmiala som sa. "Mami?"
"Ano?"
"Raz ti to poviem."
Tiež sa na mňa usmiala. "Dobrú noc."
"Aj tebe." zhasla svetlo a zatvorila dvere.
"Nie. Nie. Pusti ma. Ja to nechcem. Pomoc." kričala som zo sna. Prebudila som sa celá spotená. Pozrela som sa na hodinky. Bolo deväť hodín ráno. Opäť sa mi sníval jeden a ten istý sen s Marekom. Doslova sa Marek stal pre mňa nočnou morov. Zobrala som si veci a išla sa osprchovať.
















a já právě myslela, že to je ten Marek z kapely :-D hezký, těším se na další!