
Název: Prosím, pomôž mi! - 15. část
Autor: Silvia
Hneď ako Andrea zabuchla za sebou dvere, Miro vyliezol spod postele.
"Choď radšej do svojej izby." úsmevom som povedala.
"Idem. Ozaj a prečo som sa mal skryť? Je to nejaký problém keby nás videla?" nečakane sa ma spýtal.
"No nie..."
"A....."
Povzdychla som si. "Choď už." pobozkala som ho.
"Dobre, idem." zobral si oblečenie Tiež ma pobozkal na ústa.
"Ponáhľaj sa." neprestával s bozkávaním.
"Dobrééé. Ahoj." otvoril dvere, pomaly sa pozrel či tam niekto nie je a potichu odišiel z izby. Postavila som sa pri dvere, oprela som sa o stenu a nemohla som stále tomu uveriť čo sa stalo. Miro mi povedal, že ma miluje. Miro Šmajda mi to povedal. Zľakla som sa, pretože niekto otvoril dvere. Bol to Miro. Usmial sa na mňa.
"Prepáč, ale nevydržím bez teba ani sekundu." opäť ma pobozkal.
"Ty blázonko." posunula som ho do zadu aj keď sa nechcel "odlepiť" od mojich úst a zatvorila som dvere. Spomenula som, že už je takmer obed. Bolo pol dvanástej.
"Ako som mohla tak dlho spať?" spýtala som sa samej seba. Nechápala som tomu, ale to bude zrejme Mirom. Obliekla som si volné tričko a krátke nohavice. Obula som si žabky, trochu sa očesala a upravila si tvár.
"Hotovo. Môžem ísť." vyrazila som za ostatnými na obed.
"No konečne. Kde si tak dlho bola?" ako prvý sa ozval Lukáš. Miro tam ešte nebol.
"V izbe. To si nemôžem ani pospať?" vysmiata som povedala.
"Čo sa ti stalo?" spýtal sa.
"Nič, prečo?" sadla som si pri nich za stôl.
"No takúto vysmiatu a veselú som ťa už dlho nevidel."
Do toho vstúpil Miro.
"Dobré ránko." tiež vysmiaty prišiel. Pozrel sa na mňa, milo sa usmial a sadol si.
"Môžem vedieť, čo sa vám stalo? O niečo som prišla?" zapojila sa do rozhovoru Aďa.
"Nič sa nestalo. Len som sa dobre vyspala." nenápadne som sa pozrela na Mira, ktorý sa na mňa tiež pozeral.
"Ozaj a ty si kde trčal?"
"V izbe som bol. Kde by som mal byť?"
"Čo ja viem, ale v izbe si určite nebol. Všade som ťa hľadala."
"Tak si asi zle hľadala, lebo som bol v izbe."
"Možno tam bol, len si ho nezbadala. Určite bol pod paplónom strčený." povedala som.
"Možno." pozrela sa na nás oboch akoby niečo tušila. No radšej som to nechala tak.
"Idem sa poprechádzať." povedala som keď som sa najedla. ".......na pláž." dodala som, kvôli Mirovi. Samozrejme to pochopil a nenápadne na mňa žmurkol.
"OK." povedal Lukáš ešte s plnými ústami.
"To som bola taká hladná alebo oni sú taký pomalí?" povedala som si v duchu.
"Choď radšej do svojej izby." úsmevom som povedala.
"Idem. Ozaj a prečo som sa mal skryť? Je to nejaký problém keby nás videla?" nečakane sa ma spýtal.
"No nie..."
"A....."
Povzdychla som si. "Choď už." pobozkala som ho.
"Dobre, idem." zobral si oblečenie Tiež ma pobozkal na ústa.
"Ponáhľaj sa." neprestával s bozkávaním.
"Dobrééé. Ahoj." otvoril dvere, pomaly sa pozrel či tam niekto nie je a potichu odišiel z izby. Postavila som sa pri dvere, oprela som sa o stenu a nemohla som stále tomu uveriť čo sa stalo. Miro mi povedal, že ma miluje. Miro Šmajda mi to povedal. Zľakla som sa, pretože niekto otvoril dvere. Bol to Miro. Usmial sa na mňa.
"Prepáč, ale nevydržím bez teba ani sekundu." opäť ma pobozkal.
"Ty blázonko." posunula som ho do zadu aj keď sa nechcel "odlepiť" od mojich úst a zatvorila som dvere. Spomenula som, že už je takmer obed. Bolo pol dvanástej.
"Ako som mohla tak dlho spať?" spýtala som sa samej seba. Nechápala som tomu, ale to bude zrejme Mirom. Obliekla som si volné tričko a krátke nohavice. Obula som si žabky, trochu sa očesala a upravila si tvár.
"Hotovo. Môžem ísť." vyrazila som za ostatnými na obed.
"No konečne. Kde si tak dlho bola?" ako prvý sa ozval Lukáš. Miro tam ešte nebol.
"V izbe. To si nemôžem ani pospať?" vysmiata som povedala.
"Čo sa ti stalo?" spýtal sa.
"Nič, prečo?" sadla som si pri nich za stôl.
"No takúto vysmiatu a veselú som ťa už dlho nevidel."
Do toho vstúpil Miro.
"Dobré ránko." tiež vysmiaty prišiel. Pozrel sa na mňa, milo sa usmial a sadol si.
"Môžem vedieť, čo sa vám stalo? O niečo som prišla?" zapojila sa do rozhovoru Aďa.
"Nič sa nestalo. Len som sa dobre vyspala." nenápadne som sa pozrela na Mira, ktorý sa na mňa tiež pozeral.
"Ozaj a ty si kde trčal?"
"V izbe som bol. Kde by som mal byť?"
"Čo ja viem, ale v izbe si určite nebol. Všade som ťa hľadala."
"Tak si asi zle hľadala, lebo som bol v izbe."
"Možno tam bol, len si ho nezbadala. Určite bol pod paplónom strčený." povedala som.
"Možno." pozrela sa na nás oboch akoby niečo tušila. No radšej som to nechala tak.
"Idem sa poprechádzať." povedala som keď som sa najedla. ".......na pláž." dodala som, kvôli Mirovi. Samozrejme to pochopil a nenápadne na mňa žmurkol.
"OK." povedal Lukáš ešte s plnými ústami.
"To som bola taká hladná alebo oni sú taký pomalí?" povedala som si v duchu.
















Super článek :) A Miro je super kámoš vždy mi nějak pomůže :)