
Název: Prosím, pomôž mi! - 12. část
Autor: Silvia
Bolo asi po desiatej keď som vstala.
"Nič sa nestalo a nevypytuj sa!" vyšla som na verandu pred pláž, keď som videla ako sa Lukáš už nadychuje, zahriakla som ho. Brat zdvihol ruky akoby sa vzdával. Už pri pomyšlení na to, že nás tam Lukáš videl, mi bolo trápne. Sadla som si pri Andreu. Lukáš a Miro sedeli predo mnou.
"Asi o siedmej nablízku má byť že vraj nejaká diskotéka, pôjdeme?" navrhla Andrea.
"Ako chcete." povedala som.
"Okey, môžme teda potom ísť." povedal Miro.
"Išla by si prosím ťa keď sa najeme so mnou na nákupy?" pozrela som sa na Aďu. "Potrebujem nové oblečenie." dodala som.
"Jasné." súhlasila Andrea.
"Môžem ísť s vami?" nenápadne sa spýtal Miro.
"Neviem či to bude dobrý nápad. Aj tak by si za nami len behal a nič viac."
Podľa jeho výrazu som si všimla, že so mnou súhlasil.
"Môžme ísť?"
"Poďme." spolu s Andreu sme vstali.
"Idem si ešte po veci a môžme ísť?" povedala som.
"A nebudte dlho." stihol sa ešte ozvať Lukáš.
"Neboj." zakričala som
"Čo myslíš, bude mi to dobre? Alebo radšej toto?" nevedela som sa rozhodnúť pri výbere oblečenia.
"Počuj, čo máš s Mirom?" Andrea zmenila tému.
"Alebo radšej tieto nohavice?" nechcela som jej odpovedať.
"Pýtam sa ťa niečo."
"Toto tričko mi bude dobre, idem ho zaplatiť."
"Silvia!" chytila ma za ruku. Prevrátila som očami. Zaplatila som tričko.
"Ja neviem." začala som.
"Ale čo ten včerajšok? Lukáš mi o tom hovoril."
"To bola len taká zábavka, nič viac." povedala som pravdu a pokračovala som. "...vieš ale minule ma pobozkal." S vyvalenými očami sa na mňa dívala. "To fakt?"
"MMmmm, v tedy jak som nechcela ísť do vody."
"No a čo si spravila?"
"Odmietla som ho." kyslo som sa zatvárila.
"Ty si taká koza!" zvýšila na mňa hlas. "Prečo si ho odmietla? Vieš čo by za to dala každá baba, keby ju Miro pobozkal?"
"Nejde o to. Nezabúdaj, ja mám frajera."
"Sa mi ani nezdá. Určite sa medzi vami niečo stalo, že?"
"Nechajme to tak, dobre?"
"Ako myslíš."
Z diskotéky sme sa vrátili asi o deviatej hodiny večer. Bola som dosť unavená, tak som si išla ľahnúť. Zobudil ma Miro, ktorý so mnou trmácal.
"Deje sa niečo?!"
"Zlý sen." Skôr nočná mora s Marekom.
"Zas? Zlý sen? Si v poriadku?"
"Neviem." Celá som sa triasla, nevedela som, čo mám robiť. Bála som sa toho sna, že keď zaspím, opäť vstúpi do mojej hlavy.
"Mohla by som ťa o niečo poprosiť?"
"Jasnačka. O čo ide?"
"Nemohol by si tu pri mne ostať?"
"Ak ti to spraví dobre. Kľudne tu ostanem."
"Ďakujem." uvoľnila som mu miesto v posteli a hneď som bola pokojnešia.
"Nič sa nestalo a nevypytuj sa!" vyšla som na verandu pred pláž, keď som videla ako sa Lukáš už nadychuje, zahriakla som ho. Brat zdvihol ruky akoby sa vzdával. Už pri pomyšlení na to, že nás tam Lukáš videl, mi bolo trápne. Sadla som si pri Andreu. Lukáš a Miro sedeli predo mnou.
"Asi o siedmej nablízku má byť že vraj nejaká diskotéka, pôjdeme?" navrhla Andrea.
"Ako chcete." povedala som.
"Okey, môžme teda potom ísť." povedal Miro.
"Išla by si prosím ťa keď sa najeme so mnou na nákupy?" pozrela som sa na Aďu. "Potrebujem nové oblečenie." dodala som.
"Jasné." súhlasila Andrea.
"Môžem ísť s vami?" nenápadne sa spýtal Miro.
"Neviem či to bude dobrý nápad. Aj tak by si za nami len behal a nič viac."
Podľa jeho výrazu som si všimla, že so mnou súhlasil.
"Môžme ísť?"
"Poďme." spolu s Andreu sme vstali.
"Idem si ešte po veci a môžme ísť?" povedala som.
"A nebudte dlho." stihol sa ešte ozvať Lukáš.
"Neboj." zakričala som
"Čo myslíš, bude mi to dobre? Alebo radšej toto?" nevedela som sa rozhodnúť pri výbere oblečenia.
"Počuj, čo máš s Mirom?" Andrea zmenila tému.
"Alebo radšej tieto nohavice?" nechcela som jej odpovedať.
"Pýtam sa ťa niečo."
"Toto tričko mi bude dobre, idem ho zaplatiť."
"Silvia!" chytila ma za ruku. Prevrátila som očami. Zaplatila som tričko.
"Ja neviem." začala som.
"Ale čo ten včerajšok? Lukáš mi o tom hovoril."
"To bola len taká zábavka, nič viac." povedala som pravdu a pokračovala som. "...vieš ale minule ma pobozkal." S vyvalenými očami sa na mňa dívala. "To fakt?"
"MMmmm, v tedy jak som nechcela ísť do vody."
"No a čo si spravila?"
"Odmietla som ho." kyslo som sa zatvárila.
"Ty si taká koza!" zvýšila na mňa hlas. "Prečo si ho odmietla? Vieš čo by za to dala každá baba, keby ju Miro pobozkal?"
"Nejde o to. Nezabúdaj, ja mám frajera."
"Sa mi ani nezdá. Určite sa medzi vami niečo stalo, že?"
"Nechajme to tak, dobre?"
"Ako myslíš."
Z diskotéky sme sa vrátili asi o deviatej hodiny večer. Bola som dosť unavená, tak som si išla ľahnúť. Zobudil ma Miro, ktorý so mnou trmácal.
"Deje sa niečo?!"
"Zlý sen." Skôr nočná mora s Marekom.
"Zas? Zlý sen? Si v poriadku?"
"Neviem." Celá som sa triasla, nevedela som, čo mám robiť. Bála som sa toho sna, že keď zaspím, opäť vstúpi do mojej hlavy.
"Mohla by som ťa o niečo poprosiť?"
"Jasnačka. O čo ide?"
"Nemohol by si tu pri mne ostať?"
"Ak ti to spraví dobre. Kľudne tu ostanem."
"Ďakujem." uvoľnila som mu miesto v posteli a hneď som bola pokojnešia.
















Pěkné :)