
Název: Prosím, pomôž mi! - 11. část
Autor: Silvia
"Jasné." postavil sa a šiel mi pomôcť. Zobral všetko, čo som držala v ruke a položil to na stôl. "Trochu mi liezol na nervy ten zvuk." pozrela som na loptičku. "Napadlo ma, že sa nudíš, tak som prišla." zobrala som do ruky karty a zamávala som s nimi. Sadli sme si na postel ešte som zobrala chipsi a otvorila som ich.
"Ale ja viem hrať len poker." povedal Miro.
"Dobre. Tak si zahráme poker." súhlasila som.
"Ale ja nehrám poker len tak pre nič za nič." usmial sa.
"Hmmm......" zaváhala som. "......začínaš." rozdala som karty. Prvé kolo Miro hneď aj prehral.
"Vyzleč si to." pozrela som sa na jeho tričko.
"To fakt?"
"Fakt. Chcel si pre niečo hrať, tak si vyzleč tričko."
"No tak dobre. Ale ja som v pokeri dobrý."
"Mmmmm, vidím."
"Toto bolo len zahrievacie kolo." upozornil ma. Vyzliekol si tričko, hodil ho na zem a rozdával karty.
"Teraz si ty na rade. Ja som ti vravel, že to bolo len zahrievacie kolo." Postavila som sa, pomaly som si dávala dole župán, dvoma prstami som ho chytila pre seba a hodila ho na Mirové tričko. Mala som na sebe krátke pyžamové biele nohavice,
a obtiahnuté biele tričko. Takto to pokračovalo ďalej. Zas on prehral.dal si dole nohavice. Tešila som sa ako malé decko. Potom som ja prehrala. Vyzliekla som si tielko, chvála bohu som mala ešte podprsenku.
"Ouuuuu......."
"Prestaň!" rozkázala som mu. "Ešte raz prehráš, vieš čo ide dole." upozornila som ho.
"Viem, viem, neboj sa."
"Do kelu." zahundrala som. Naštvaná som si dávala dole nohavice. Mira to stálo dosť námahy, aby to pri mne vydržal.
Ďalšie kolo on prehral. "No dávaj dávaj. Sem s nimi." posmievala som sa mu.
"Počkaj."
"Žiadne také. Hra je hra."
"Počuješ to." položil si prst na ústa.
"Niekto sem ide." rozrušená som sa s Mirom rýchlo postavila. Začali sme sa obliekať. Dala som si nohavice. Vedela som, že tielko si už nestihnem dať, tak som si obliekla župán. Miro si stihol dať najprv tričko a potom nohavice. Akurát som si zaviazovala župán a Miro si zapínal nohavice, keď do izby vstúpil Lukáš.
"Ale ,ale. Čo to tu je?" Ani ja ani Miro sme mu neodpovedali. Nepozrela som sa priamo na Lukáša, bola som na odchode, keď ma brat chytil za lakeť.
"Čo ste tu robili? Hovor." potmehúcky sa usmial.
"Nič zaujimavého. Nič pre teba." Odišla som z izby do mojej. Chcela som sa od hanby prepadnúť.
"Ale ja viem hrať len poker." povedal Miro.
"Dobre. Tak si zahráme poker." súhlasila som.
"Ale ja nehrám poker len tak pre nič za nič." usmial sa.
"Hmmm......" zaváhala som. "......začínaš." rozdala som karty. Prvé kolo Miro hneď aj prehral.
"Vyzleč si to." pozrela som sa na jeho tričko.
"To fakt?"
"Fakt. Chcel si pre niečo hrať, tak si vyzleč tričko."
"No tak dobre. Ale ja som v pokeri dobrý."
"Mmmmm, vidím."
"Toto bolo len zahrievacie kolo." upozornil ma. Vyzliekol si tričko, hodil ho na zem a rozdával karty.
"Teraz si ty na rade. Ja som ti vravel, že to bolo len zahrievacie kolo." Postavila som sa, pomaly som si dávala dole župán, dvoma prstami som ho chytila pre seba a hodila ho na Mirové tričko. Mala som na sebe krátke pyžamové biele nohavice,
a obtiahnuté biele tričko. Takto to pokračovalo ďalej. Zas on prehral.dal si dole nohavice. Tešila som sa ako malé decko. Potom som ja prehrala. Vyzliekla som si tielko, chvála bohu som mala ešte podprsenku.
"Ouuuuu......."
"Prestaň!" rozkázala som mu. "Ešte raz prehráš, vieš čo ide dole." upozornila som ho.
"Viem, viem, neboj sa."
"Do kelu." zahundrala som. Naštvaná som si dávala dole nohavice. Mira to stálo dosť námahy, aby to pri mne vydržal.
Ďalšie kolo on prehral. "No dávaj dávaj. Sem s nimi." posmievala som sa mu.
"Počkaj."
"Žiadne také. Hra je hra."
"Počuješ to." položil si prst na ústa.
"Niekto sem ide." rozrušená som sa s Mirom rýchlo postavila. Začali sme sa obliekať. Dala som si nohavice. Vedela som, že tielko si už nestihnem dať, tak som si obliekla župán. Miro si stihol dať najprv tričko a potom nohavice. Akurát som si zaviazovala župán a Miro si zapínal nohavice, keď do izby vstúpil Lukáš.
"Ale ,ale. Čo to tu je?" Ani ja ani Miro sme mu neodpovedali. Nepozrela som sa priamo na Lukáša, bola som na odchode, keď ma brat chytil za lakeť.
"Čo ste tu robili? Hovor." potmehúcky sa usmial.
"Nič zaujimavého. Nič pre teba." Odišla som z izby do mojej. Chcela som sa od hanby prepadnúť.
















Ahoj, mrkni na muj web