
Název: Žeby láska? - 16. časť
Autor: Dada18
"Miro, prosím ťa zobuď sa, bez teba sa mi nedá žiť.Prosím." plakala som pri posteli. Už tri mesiace je Miro v kóme. Aj keď sa mi s CDečkom darí, nemohla som byť šťastná, pretože Miro je môj život. Už tri mesiace mám výčitky a neustále po
večeroch plačem. O Mirovi stále píšu v novinách. Najprv to bolo, že: "MIRO JE V KÓME, NEPREZIJE TO." Potom: "MIRO ZOMIERA KVOLI ZNÁMEJ SPEVÁCKE SANDRE."......."MIRO SA NIKDY NEPREBERIE"........"MOZE ZA TO LEN JEHO PRIATELKA SANDRA."
Najviac ma to štvalo, pretože som v tedy mala sto chutí spáchať samovraždu ak by to malo Mira prebudiť.
"Vieš o tom, že za tie peniaze, čo som dostala za CD, som si kúpila nový byt? A dala som tam aj veci, čo si mi ty radil." rozprávala som Mirovi, aj keď som si pripadala ako keby som sa sama zo sebou rozprávala. "Už idem... ale zajtra opäť prídem." popravila som mu vankúš a odišla z izby.
Prišla mi sms od Roba: MOHLI BY SME SA STRETNÚT O TRETEJ V STÚDIU? AK ÁNO, ODPIS :)
Načo sa chce so mnou stretnúť? ÁNO. odpísala som mu. Stále mi vrtalo v hlave načo ma chce vidieť.
O tretej som prišla do štúdia, kde už bol nervózny Robo.
"Ahoj."
"Ahoj. Musím ti niečo povedať."
"Hovor. Čo si taký nervózny?"
"Vieš....no...radšej ti to nepoviem, ale ukážem."
"Dobre..." čakala som, čo mi ukáže. Pobozkal ma. Ledva som sa nadýchla a odtrhla ho od seba. Utrela som si ústa a dala mu poriadnu facku.
"Šibe ti?!" spýtala som sa ho.
"Prečo? Je na tom niečo, že som sa do teba zamiloval?!" začal hovoriť prísnejším hlasom.
"Áno je! Ako si to mohol spraviť? Veď Miro je tvoj kamarát!" začala som kričať.
"Ja viem. Ale veď je už tri mesiace v kóme. Pochybujem, že sa prebere."
"Ty kokso. Jasné, že sa prebere. Nemôžem uveriť ako to môžeš hovoriť."
Chytil ma za ruku. Nabrala som celu moju silu. Odtiala som sa od neho preč, bola som na odchode, no mala som chuť na ešte jednu vec. Priadne som mu vlepila a odišla som.
S hnevom som otvorila dvere bytu, hodila som všetky veci čo som na sebe mala na zem a dala si studenú sprchu. Po sprche som si sadla na gauč, z Roba som mala strašné nervy aj som sa ho bála. V tedy keď ma chytil za ruku, nahodil
vražedný pohľad. Myslela som si, že spraví niečo oveľa horšie. Tú samotu a ticho som viac nezniesla a poprosila som Tamaru, aby za mnou prišla.
večeroch plačem. O Mirovi stále píšu v novinách. Najprv to bolo, že: "MIRO JE V KÓME, NEPREZIJE TO." Potom: "MIRO ZOMIERA KVOLI ZNÁMEJ SPEVÁCKE SANDRE."......."MIRO SA NIKDY NEPREBERIE"........"MOZE ZA TO LEN JEHO PRIATELKA SANDRA."
Najviac ma to štvalo, pretože som v tedy mala sto chutí spáchať samovraždu ak by to malo Mira prebudiť.
"Vieš o tom, že za tie peniaze, čo som dostala za CD, som si kúpila nový byt? A dala som tam aj veci, čo si mi ty radil." rozprávala som Mirovi, aj keď som si pripadala ako keby som sa sama zo sebou rozprávala. "Už idem... ale zajtra opäť prídem." popravila som mu vankúš a odišla z izby.
Prišla mi sms od Roba: MOHLI BY SME SA STRETNÚT O TRETEJ V STÚDIU? AK ÁNO, ODPIS :)
Načo sa chce so mnou stretnúť? ÁNO. odpísala som mu. Stále mi vrtalo v hlave načo ma chce vidieť.
O tretej som prišla do štúdia, kde už bol nervózny Robo.
"Ahoj."
"Ahoj. Musím ti niečo povedať."
"Hovor. Čo si taký nervózny?"
"Vieš....no...radšej ti to nepoviem, ale ukážem."
"Dobre..." čakala som, čo mi ukáže. Pobozkal ma. Ledva som sa nadýchla a odtrhla ho od seba. Utrela som si ústa a dala mu poriadnu facku.
"Šibe ti?!" spýtala som sa ho.
"Prečo? Je na tom niečo, že som sa do teba zamiloval?!" začal hovoriť prísnejším hlasom.
"Áno je! Ako si to mohol spraviť? Veď Miro je tvoj kamarát!" začala som kričať.
"Ja viem. Ale veď je už tri mesiace v kóme. Pochybujem, že sa prebere."
"Ty kokso. Jasné, že sa prebere. Nemôžem uveriť ako to môžeš hovoriť."
Chytil ma za ruku. Nabrala som celu moju silu. Odtiala som sa od neho preč, bola som na odchode, no mala som chuť na ešte jednu vec. Priadne som mu vlepila a odišla som.
S hnevom som otvorila dvere bytu, hodila som všetky veci čo som na sebe mala na zem a dala si studenú sprchu. Po sprche som si sadla na gauč, z Roba som mala strašné nervy aj som sa ho bála. V tedy keď ma chytil za ruku, nahodil
vražedný pohľad. Myslela som si, že spraví niečo oveľa horšie. Tú samotu a ticho som viac nezniesla a poprosila som Tamaru, aby za mnou prišla.
















to je krásné...