
Název: Před pravdou neutečeš - 6. část
Autor: Teriga
Miro
Je to už päť rokov, ktoré uplynuli od tej doby, čo som si vzal Editu za manželku. A desať rokov od nášho zoznámenia. Prvýkrát ma uvidela na nejakom mojom koncerte, ale to som si ju ani nevšimol. Bola tam vtedy veľa ľudí. A potom som na ňu náhodou narazil jedného krásneho dňa v jednej pražskej vinárni. Sedela tam s kamarátkou pri bare a začínala sa pomaly dostávať do nálady. Nemám rád opité ženy, ale ona bola taká ... roztomilá. Prešiel som okolo nej, s úmyslom dať si pivo, ale v tom stratila rovnováhu a spadla mi priamo na náručia. Bolo to, ako keď sa malý, nežný kvietok ku koncu mája začína pomaly znášať zo stromu k zemi. A v tej chvíli sa stalo niečo neuveriteľného. Zistil som, že som sa do nej zamiloval. A to som ani nepoznal jej meno. Pomohol som jej postaviť sa na nohy a odviedol ju von na čerstvý vzduch.
" Ako sa voláte, slečna?" spýtal som sa.
" Edita Gregorová. Vy jste Miro Šmajda, že? Jednou jsem byla na vašem koncertě, ale neměla jsem čas se s vámi seznámit." odpovedala.
" Tak to napravíme." navrhol som, podal jej ruku a prvýkrát pobozkal.
" Už je vám lepšie?"
" Ano. Mimochodem, vy jste ženatý?" spýtala sa ďalej.
Odpovedal som, že nie a bol som veľmi rád, keď mi povedala, že ani ona nikoho nemá. Využil som toho a pozval ju na koncert a tak to nejako prišlo samo od seba, že som jej neskôr ponúkol chodenie. Ona najprv nechcela, povedala, že mi bude spôsobovať len problémy, keď som slávny. Ja si toho ale veľmi nevšímal a ona nakoniec súhlasila. Bolo nám spolu krásne, ale len, čo sme sa vzali, sa naše šťastie začalo vytrácať. V novinách sa o mne začali objavovať zlé články, ktoré Editu ničili. Ma to mrzelo taky, ale: Čo s tým narobíme? Edita ma často prosila, aby som to už konečne dal na súd. Obzvlášť vo chvíli, keď sa novinári začali zaujímať o to, prečo spolu nemáme deti. Ako sme mohli, keď sa Edita každú chvíľu vracala z práce unavená, občas pracovala nadčas a ja som bol často mimo republiku a pracovne vyťažený? Tak si vzala do hlavy, že to medzi nami už nie je tak, ako predtým. A to len preto, že jej v jednej veci, ktorú po mne chce odmietam vyhovieť. Ja jej však stále z celého srdca milujem a prajem si, aby ma mala zase rada. Asi tak, ako kedysi mňa mávala.
Dnes mám hrozný deň. Už od samého rána. Myslel som si, že moja návšteva v televízii prebehne pokojne a ono nie. Hneď na úvod sa ma spýtali na také tie bežné otázky, ako: Ako sa ti dnes vstávalo? a V ktorých mestách budem koncertovať. Potom ale museli vytiahnuť na svetlo tú mesiac starú udalosť a ja som mal čo robiť, aby som v tom štúdiu nevybuchol. Snažil som sa ale zachovať vážnu tvár a uviedol veci na pravú mieru.
1) V bare som bol, ale čakal som tam na chlapcov, ktorí rovnako neprišli. Nemohli. Potom ku mne prišla jedna moja fanúšička. Chvíľu sme si porozprávali a ona mi dala maximálne pusu na tvár, ale rozhodne sa so mnou nebozkávala, ako v článku stálo.
2) Pil som nanajvýš dva panáky, ale rozhodne som nebol opitý. Ja nemám potrebu sa opíjať. Veď ... k čomu to je?
3) Bolo už neskoro, tak som tej dievčine zavolal taxík, ale nikam som s ňou nešiel a nespal som s ňou. Každý skončil tam, kde je jeho domov.
Na popoludňajšie skúške som sa už vôbec nesústredil, Marek si to všimol a nezabudol podotknúť, že dnes hrám zle. Pre nabudúce sa asi naučím hrať na bubny, pretože na nich si aspoň človek môže spoľahlivo vybiť svoju zlosť. Čo sa týka gitary, tej by bola škoda.
Edita
Vrátím se domů z práce a první, co udělám je, že si vlezu do sprchy a pod vodou ze sebe smyji doteky toho prasáka. Všetko zbytočné odplává preč. napadnou mě slova jedné Mirovi písně. Zítra řeknu šéfovi, že končím a Soně hezky od plic řeknu, co si o ní myslím. A budu dál žít s Mirem, jako spořádaná manželka. Vyjdu z koupelny a vrazím do Mira. Ani jsem ho neslyšela přijít, tak, že se pořádně leknu.
" Promiň." omluvím se mu.
" Nie, ty prepáč."
Vidím na něm, že je nějaký naštvaný, tak mu opatrně navrhnu.
" Miro, musíme si promluvit."
" Já viem." odpoví Miro.
Jeho odpověď mě velmi zarazí. Pro jistotu se zeptám:
" A....co víš?"
" Všetko."
Je to už päť rokov, ktoré uplynuli od tej doby, čo som si vzal Editu za manželku. A desať rokov od nášho zoznámenia. Prvýkrát ma uvidela na nejakom mojom koncerte, ale to som si ju ani nevšimol. Bola tam vtedy veľa ľudí. A potom som na ňu náhodou narazil jedného krásneho dňa v jednej pražskej vinárni. Sedela tam s kamarátkou pri bare a začínala sa pomaly dostávať do nálady. Nemám rád opité ženy, ale ona bola taká ... roztomilá. Prešiel som okolo nej, s úmyslom dať si pivo, ale v tom stratila rovnováhu a spadla mi priamo na náručia. Bolo to, ako keď sa malý, nežný kvietok ku koncu mája začína pomaly znášať zo stromu k zemi. A v tej chvíli sa stalo niečo neuveriteľného. Zistil som, že som sa do nej zamiloval. A to som ani nepoznal jej meno. Pomohol som jej postaviť sa na nohy a odviedol ju von na čerstvý vzduch.
" Ako sa voláte, slečna?" spýtal som sa.
" Edita Gregorová. Vy jste Miro Šmajda, že? Jednou jsem byla na vašem koncertě, ale neměla jsem čas se s vámi seznámit." odpovedala.
" Tak to napravíme." navrhol som, podal jej ruku a prvýkrát pobozkal.
" Už je vám lepšie?"
" Ano. Mimochodem, vy jste ženatý?" spýtala sa ďalej.
Odpovedal som, že nie a bol som veľmi rád, keď mi povedala, že ani ona nikoho nemá. Využil som toho a pozval ju na koncert a tak to nejako prišlo samo od seba, že som jej neskôr ponúkol chodenie. Ona najprv nechcela, povedala, že mi bude spôsobovať len problémy, keď som slávny. Ja si toho ale veľmi nevšímal a ona nakoniec súhlasila. Bolo nám spolu krásne, ale len, čo sme sa vzali, sa naše šťastie začalo vytrácať. V novinách sa o mne začali objavovať zlé články, ktoré Editu ničili. Ma to mrzelo taky, ale: Čo s tým narobíme? Edita ma často prosila, aby som to už konečne dal na súd. Obzvlášť vo chvíli, keď sa novinári začali zaujímať o to, prečo spolu nemáme deti. Ako sme mohli, keď sa Edita každú chvíľu vracala z práce unavená, občas pracovala nadčas a ja som bol často mimo republiku a pracovne vyťažený? Tak si vzala do hlavy, že to medzi nami už nie je tak, ako predtým. A to len preto, že jej v jednej veci, ktorú po mne chce odmietam vyhovieť. Ja jej však stále z celého srdca milujem a prajem si, aby ma mala zase rada. Asi tak, ako kedysi mňa mávala.
Dnes mám hrozný deň. Už od samého rána. Myslel som si, že moja návšteva v televízii prebehne pokojne a ono nie. Hneď na úvod sa ma spýtali na také tie bežné otázky, ako: Ako sa ti dnes vstávalo? a V ktorých mestách budem koncertovať. Potom ale museli vytiahnuť na svetlo tú mesiac starú udalosť a ja som mal čo robiť, aby som v tom štúdiu nevybuchol. Snažil som sa ale zachovať vážnu tvár a uviedol veci na pravú mieru.
1) V bare som bol, ale čakal som tam na chlapcov, ktorí rovnako neprišli. Nemohli. Potom ku mne prišla jedna moja fanúšička. Chvíľu sme si porozprávali a ona mi dala maximálne pusu na tvár, ale rozhodne sa so mnou nebozkávala, ako v článku stálo.
2) Pil som nanajvýš dva panáky, ale rozhodne som nebol opitý. Ja nemám potrebu sa opíjať. Veď ... k čomu to je?
3) Bolo už neskoro, tak som tej dievčine zavolal taxík, ale nikam som s ňou nešiel a nespal som s ňou. Každý skončil tam, kde je jeho domov.
Na popoludňajšie skúške som sa už vôbec nesústredil, Marek si to všimol a nezabudol podotknúť, že dnes hrám zle. Pre nabudúce sa asi naučím hrať na bubny, pretože na nich si aspoň človek môže spoľahlivo vybiť svoju zlosť. Čo sa týka gitary, tej by bola škoda.
Edita
Vrátím se domů z práce a první, co udělám je, že si vlezu do sprchy a pod vodou ze sebe smyji doteky toho prasáka. Všetko zbytočné odplává preč. napadnou mě slova jedné Mirovi písně. Zítra řeknu šéfovi, že končím a Soně hezky od plic řeknu, co si o ní myslím. A budu dál žít s Mirem, jako spořádaná manželka. Vyjdu z koupelny a vrazím do Mira. Ani jsem ho neslyšela přijít, tak, že se pořádně leknu.
" Promiň." omluvím se mu.
" Nie, ty prepáč."
Vidím na něm, že je nějaký naštvaný, tak mu opatrně navrhnu.
" Miro, musíme si promluvit."
" Já viem." odpoví Miro.
Jeho odpověď mě velmi zarazí. Pro jistotu se zeptám:
" A....co víš?"
" Všetko."
















ahojte...práve rozbieham novy blog tak by som bola rada ak by ste ho navštívili a prosím prečítajte si text uplne na spodu Dakujem .............a prepáč za reklamu :) http://starronneyangel.blogspot.com/