
Název: Žeby láska? - 11. část
Autor: Dada18
"Keby som ťa chcel len preto ,tak by som ti asi pred......60 sekundami nepovedal, že som sa do teba zamiloval." vysvetlil. Chcela som na to niečo povedať no opäť ma umlčal sladkým bozkom.
Ráno som sa prebudila v jeho náruči. Zobudila som ho bozkom na ruku, ktorú mal pri mojom hrudníku.
"Dobré ránko."
"Ako si sa vyspal?"
"Vieš čo.........úžastne už dlho som sa takto super neprebudil." Popravil paplón, ruku si schoval a začal mi hladkať prsia.
"Vieš na čo som často myslela?"
"Hmm." nohy sme si spoločne všelijako preplietali.
"Čo si mi chcel asi povedať pred rokom."
"Fakt?.......mám ti to teraz povedať?"
"Áno." prekrížila som moje prsty s jeho prstami na ruke.
"No dobre......alebo radšej nie."
"No daváááj."otočila som a k nemu a pobozkala na ústa.
"A čo ak ma odmietneš?"
"Neodmietnem."
"A čo ak áno?"
Nahodila som výraz, aby mi to už konečne povedal. "Tak teda dobre......vieš prečo som nepovedal tvoje meno v tedy?"
"Lebo som nebola dosť dobrá?"
"Nie......pretože ty si bola dosť dobra......a tvoj hlas nestal len o večeru so mnou a lístky na koncert."
"Aha...a o čo?"
"O to.....aby si sa stala profesionálnou speváčkou."
"Čo?......."
"No, že či by sa nechcela stať speváčkou? Mám dobré známosti."
"To myslíš vážne?"
"O takýchto veciach ja nežartujem."
"A čo by som preto musela spraviť?"
"No najprv dať výpoveď v práci a potom zaspievať jednému producentovi."
"Dobre. Koľko je hodín?"
"Pol desiatej."
"Do kelu veď ja musím ísť do prace." vyskočila som z postele ako keby horelo.
"Heeeej." chytil ma za ruku a hodil ma späť do postele.
"Čoooo?"
"Nepočula si ma pred chvíľou? Dať výpoveď. Takže tam teraz nemusíš ísť."
"Jaaaj prepáč...ja som zabudla." upokojila som sa a skludom som si ľahla naspäť za Mirom. V posteli sme ležali do obeda. Miro potom spravil úžastný obed.
"Ak chceš môžme ísť za tým producentom aj teraz keď sa najeme." navrhol.
"OK. Už sa teším."
Ráno som sa prebudila v jeho náruči. Zobudila som ho bozkom na ruku, ktorú mal pri mojom hrudníku.
"Dobré ránko."
"Ako si sa vyspal?"
"Vieš čo.........úžastne už dlho som sa takto super neprebudil." Popravil paplón, ruku si schoval a začal mi hladkať prsia.
"Vieš na čo som často myslela?"
"Hmm." nohy sme si spoločne všelijako preplietali.
"Čo si mi chcel asi povedať pred rokom."
"Fakt?.......mám ti to teraz povedať?"
"Áno." prekrížila som moje prsty s jeho prstami na ruke.
"No dobre......alebo radšej nie."
"No daváááj."otočila som a k nemu a pobozkala na ústa.
"A čo ak ma odmietneš?"
"Neodmietnem."
"A čo ak áno?"
Nahodila som výraz, aby mi to už konečne povedal. "Tak teda dobre......vieš prečo som nepovedal tvoje meno v tedy?"
"Lebo som nebola dosť dobrá?"
"Nie......pretože ty si bola dosť dobra......a tvoj hlas nestal len o večeru so mnou a lístky na koncert."
"Aha...a o čo?"
"O to.....aby si sa stala profesionálnou speváčkou."
"Čo?......."
"No, že či by sa nechcela stať speváčkou? Mám dobré známosti."
"To myslíš vážne?"
"O takýchto veciach ja nežartujem."
"A čo by som preto musela spraviť?"
"No najprv dať výpoveď v práci a potom zaspievať jednému producentovi."
"Dobre. Koľko je hodín?"
"Pol desiatej."
"Do kelu veď ja musím ísť do prace." vyskočila som z postele ako keby horelo.
"Heeeej." chytil ma za ruku a hodil ma späť do postele.
"Čoooo?"
"Nepočula si ma pred chvíľou? Dať výpoveď. Takže tam teraz nemusíš ísť."
"Jaaaj prepáč...ja som zabudla." upokojila som sa a skludom som si ľahla naspäť za Mirom. V posteli sme ležali do obeda. Miro potom spravil úžastný obed.
"Ak chceš môžme ísť za tým producentom aj teraz keď sa najeme." navrhol.
"OK. Už sa teším."
















pěknej bloček XD