
Název: Tajemství - 7. část
Autor: Romancice33
Neviem, čo mám robiť! Mám ochutnať alebo nemám? Mal som tak strašne veľkú chuť to urobiť! Toľko som chcel cítiť jej krv na svojom jazyku. Už som začal približovať prst k svojim perám, keď v tom....... zazvonil zvonček pri dverách! Vrátil som sa do normálu a jej krv som zo svojho prsta spláchol. Neuveriteľne som si oddýchol. Skoro som opäť vstúpil do niečoho, čomu som sa už niekoľko týždňov snažil vyhnúť... ľudskej krvi! Išiel som otvoriť. ''Kto to môže byť?'' Otvorím dvere a za nimi stojí Roman.
"Čo je ?!'' spýtam sa rázne a opriem sa bokom o stenu.
"Chcem sa ti ospravedlniť a musím ti niečo povedať. '' Bez pozvania vtrhol dovnútra. Ja len zavrel dvere a išiel za ním do obývačky.
"Ospravedlňujem sa. Ale skús ma prosím pochopiť. Si môj najlepší kamarát a nechcem, aby sa ti niečo stalo, chápeš? Ty predsa vieš, čo sa môže stať, keď budeš abstinovať dlho.'' pozrel sa mi do očí, jemu sa žiarivo leskli.
"Romane, som v pohode. Chápem, že máš o mňa strach, ale chcem, aby si vedel, že som v poriadku ,a že si krv občas dám.'' On sa usmial, ale potom jeho úsmev zmizol. Sadol si na gauč.
"Musím ti niečo povedať...'' Sadol som si vedľa neho.
"Nie to ja! Dneska za mnou prišla Ashley a ja... ja sa zamiloval!''
"Ale ja...''
"Pred chvíľkou odišla.''
"Miro ja...''
"Skoro som ju uhryzol!'' pozrel som sa na neho zúfalo.
"Čo?!''
"Skoro som ju uhryzol! A aj napriek tomu, že som ju skoro ublížil, ju mám veľmi rád. Vlastne viac než len rád.'' Slabo som sa usmial a pozrel sa do zeme. "Prepáč, ty si mi chcel niečo povedať ?'' pustil som ho konečne k slovu.
"Vlastne nie,'' usmial sa, "Nie je to nijako dôležité.''
"No ja neviem, znel si naliehavo.''
"Vážne nič, všetko je v pohode.'' Vedel som ale, že mi rovnako chcel niečo povedať, ale ak myslia, že je všetko v poriadku, tak to nechám plávať. "Tak ja už pôjdem.'' zdvihol sa a išiel do predsiene. Išiel som za ním.
"Nechceš tu ešte nachvíľu ostať?'' spýtal som sa, keď už otváral dvere.
"Nie, ja už vážne pôjdem. Maj sa.''
"Ty tiež. Čau.'' On odišiel a ja zavrel dvere. Išiel som do svojej izby a ľahol si na posteľ. Pozeral som sa do stropu a nemohol zaspať. Premýšľal som. Mám povedať Ashley, čo k nej cítim? Opätuje vôbec moje city? A čo by sa stalo, keby Roman dnes neprišiel? Na tieto otázky som sa snažil nájsť odpovede. Bohužiaľ bez úspechu. Na nič som neprišiel. Len som tým premýšľaním vytvoril ďalšie a ďalšie otázky. Dokázala by sa vôbec s tým čo som zmieriť? Ale čo keby som jej ublížil? A keď sa rozhodnem jej všetko povedať, nebude sa ma báť? Čo keby utiekla? To už by som ju nikdy nevidel! Čo mám robiť?!...Nakoniec ma únava premohla a ja zaspal.
"Čo je ?!'' spýtam sa rázne a opriem sa bokom o stenu.
"Chcem sa ti ospravedlniť a musím ti niečo povedať. '' Bez pozvania vtrhol dovnútra. Ja len zavrel dvere a išiel za ním do obývačky.
"Ospravedlňujem sa. Ale skús ma prosím pochopiť. Si môj najlepší kamarát a nechcem, aby sa ti niečo stalo, chápeš? Ty predsa vieš, čo sa môže stať, keď budeš abstinovať dlho.'' pozrel sa mi do očí, jemu sa žiarivo leskli.
"Romane, som v pohode. Chápem, že máš o mňa strach, ale chcem, aby si vedel, že som v poriadku ,a že si krv občas dám.'' On sa usmial, ale potom jeho úsmev zmizol. Sadol si na gauč.
"Musím ti niečo povedať...'' Sadol som si vedľa neho.
"Nie to ja! Dneska za mnou prišla Ashley a ja... ja sa zamiloval!''
"Ale ja...''
"Pred chvíľkou odišla.''
"Miro ja...''
"Skoro som ju uhryzol!'' pozrel som sa na neho zúfalo.
"Čo?!''
"Skoro som ju uhryzol! A aj napriek tomu, že som ju skoro ublížil, ju mám veľmi rád. Vlastne viac než len rád.'' Slabo som sa usmial a pozrel sa do zeme. "Prepáč, ty si mi chcel niečo povedať ?'' pustil som ho konečne k slovu.
"Vlastne nie,'' usmial sa, "Nie je to nijako dôležité.''
"No ja neviem, znel si naliehavo.''
"Vážne nič, všetko je v pohode.'' Vedel som ale, že mi rovnako chcel niečo povedať, ale ak myslia, že je všetko v poriadku, tak to nechám plávať. "Tak ja už pôjdem.'' zdvihol sa a išiel do predsiene. Išiel som za ním.
"Nechceš tu ešte nachvíľu ostať?'' spýtal som sa, keď už otváral dvere.
"Nie, ja už vážne pôjdem. Maj sa.''
"Ty tiež. Čau.'' On odišiel a ja zavrel dvere. Išiel som do svojej izby a ľahol si na posteľ. Pozeral som sa do stropu a nemohol zaspať. Premýšľal som. Mám povedať Ashley, čo k nej cítim? Opätuje vôbec moje city? A čo by sa stalo, keby Roman dnes neprišiel? Na tieto otázky som sa snažil nájsť odpovede. Bohužiaľ bez úspechu. Na nič som neprišiel. Len som tým premýšľaním vytvoril ďalšie a ďalšie otázky. Dokázala by sa vôbec s tým čo som zmieriť? Ale čo keby som jej ublížil? A keď sa rozhodnem jej všetko povedať, nebude sa ma báť? Čo keby utiekla? To už by som ju nikdy nevidel! Čo mám robiť?!...Nakoniec ma únava premohla a ja zaspal.
















Ahoj maš peknučky blog .. prid na ten moj blog a zapoj sa do sutaži na mojom blogu je party ! :) pa