
Název: P.S.: Milujem ta - 11. časť
Autor: smajdulka96
S Mirom sme sa nevideli uz tri mesiace. Velmi mi chyba. Dnes mam svoje 20. narodeniny. Obliekla som si krasne fialove saty nad kolena, lodicky a vlasy som si nakulmovala. Rodina mi pripravila jednu oslavu, ktoru som mala cez den a vecer mi kamarati urobili druhu. Vecer som sa na oslave vyborne zabavala az do chvile, kym niekto nezaklopal. Kamaratka sla otvorit a ja s druhou kamaratkou sme sli do kuchyne pre pohare na pitie. V ruke nesiem pohare a druha kamaratka flasu. Vojdeme do obyvacky, kde bola oslava. Vtom momente som pohare pustila. Tie padli na zem a rozbili sa. V obyvacke stal Miro! Vsetci sa na nas pozerali a cakali, co sa bude diat. Hned som usla do kuchyne predychat to. Miro prisiel za mnou.
"Co tu robis? Nepovedala som ti, ze ta uz nikdy v zivote nechem vidiet?!" spytala som sa nahnevane.
"Ja viem, ale nevedel som, ze tu budes. Mna pozvala tvoja kamaratka, Erika. Povedala, ze ci by som neprisiel zablahozelat jej velmi dobrej kamaratke k narodeninam. Myslel som si, ze je to nejaka fanusicka. No a potom som si spomenul, ze mas dnes narodeniny a tak som ti kupil darcek." povie Miro a poda mi malu krabicku. Opatrne krabicku otvorim. V krabicke je krasna strieborna retiazka s diamantovym cervenym srdieckom.
"Je to ten nahrdelnik, co sa ti tak pacil vo vyklade jedneho obchodu ked... sme spolu este chodili." povie Miro smutne.
"Nezabudol si." poviem prekvapene. "Ja..to nemozem prijat." poviem a vraciam mu krabicku.
"Preco?"
"Lebo uz nie sme spolu. Zabudol si?"
"Nie, nezabudol, ale to neznamena, ze si ho nemozes nechat. Budes mat na mna spomienku. A aby si vedela, este stale ta milujem, myslim na teba a nikdy neprestanem." povie Miro. Nakoniec som si nahrdelnik nechala. Miro mi ho zapol na krk. Zase som citila tu jeho uzasnu vonu a po celom tele mi naskocili zimomriavky. Potom vecierok pokracoval. Bola polnoc a ja som uz bola totalne opita. Vtom sa Miro ponukol, ze ma odvezie domov. Najprv som odmietala no nakoniec ma presvedcil. Miro mi pomohol nastupit lebo som mala trochu problemy s chodenim. Celou cestou autom bolo ticho. Uz sme boli skoro pred mojim panelakom, ked sa miro rozhodol zmenit smer. Nakoniec auto zastalo pred nejakym hotelom. Miro sa najprv na chvilu dival ako spim v aute a potom ma pobozkal.
















Jo, to je pravda :-)