
Název: Nezabudni na mňa - 13. časť
Autor: Dada18
"Halooo, počúvaš ma?" vykríkol na mňa Miro.
"Čo?" Je pravda, že som vôbec nevedela, čo hovoril. Fyzicky som bola prítomná, ale myšlienkami som bola úplne niekde inde.
"Heeej, čo je? Stalo sa niečo?"
"No.... vieš....." začala som hovoriť a pritom som si ohrýzala od nervozity nechty. ".......minulý mesiac som to nedostala......"
"Ako, čo si nedostala?........tie tvoje dni?"
"Ano."
"A nemôže to byť len náhoda?" vysvetľoval si to.
"Pozri...... my sme sa spolu milovali koncom júla (červenec) ........a ja to dostávam vždy koncom mesiaca, v ten istý deň..... pravidelne a teraz je už august (Srpen). Chápeš?"
"Ano, chápem.............. povedala si to mame?"
"Ešte nie........ chcem si byť na 100 percent istá."
"Tak zajtra s tebou pôjdem k doktorovi. Dobre?" navrhol.
"Nemusíš, ja by som išla aj sama."
"Ako by si išla?"
"Autobusom."
"Nie, ja mám auto, zaveziem ťa tam."
"A čo ak budem tehotná?"
"Nepredbiehajme udalosť, dobre? To budeme riešiť v tedy, keď budeš tehotná. Možno sa ti to stalo náhodou, že ti to mešká. A nestresuj."
"Kiež by. Často sa mi to nestáva........ vlastne, vôbec sa mi to nestáva."
"No dobre... aj keby si bola tehotná, určite by som ťa neopustil..... ja už pôjdem domov." povedal Miro.
"Prečooo? Ešte chvíľu."
"Fakt musím ísť. Mama si zasa zmyslela, že chce presúvať nábytok, tak jej idem pomôcť."
"No dobree teda. Ale nikomu o tom nehovor." prikázala som mu.
"Neboj sa. Nepoviem. A upokoj sa."
"Mamííí..... idem s Mirom do mesta, potrebuješ niečo z tade?"
"Ano....... počkaj sekundu."
"Noo........"
"Kúp toto." podala mi lístok.
"A načo ideš do mesta?" spýtala sa.
"Len tak...."
"Čau............ a nezabudni to kúpiť."
"Nezabudnem. Ahoj."
"Fakt chceš ísť so mnou aj do čakárne?"
"Fakt..... a už sa nevypytuj."
"Dobrý deň." naraz sme pozdravili, keď sme vošli do čakárne. Čakali sme tam asi desať minút kým som prišla na rad.
"Ďalší." ohlásil doktor. Položila som si na sedačku veci a postavila som sa, stým, že hneď pôjdem za doktorom. No, Miro ma zastavil a chytil ma za ruku. Doktor ma stále čakal vo dverách.
"Miro, pusti ma."
"To je tvoj doktor?" spýtal sa.
"Ano...... je s tým nejaký problém?"
"Ano je...... nie je...... trochu primladý?"
"Bože prestaň......... je to doktor...... ver mi." pobozkala som ho na ústa a hneď ma pustil.
"Prepáčte." ospravedlnila som sa doktorovi, keď som vošla do vnútra.
"Váš priateľ?" nenápadne sa spýtal doktor.
"Ano...... teraz má trochu nervy."
"Nechcem byť dotieravý, ale smiem vedieť prečo?"
"Vlastne, preto som za vami prišla."
"Čo?" Je pravda, že som vôbec nevedela, čo hovoril. Fyzicky som bola prítomná, ale myšlienkami som bola úplne niekde inde.
"Heeej, čo je? Stalo sa niečo?"
"No.... vieš....." začala som hovoriť a pritom som si ohrýzala od nervozity nechty. ".......minulý mesiac som to nedostala......"
"Ako, čo si nedostala?........tie tvoje dni?"
"Ano."
"A nemôže to byť len náhoda?" vysvetľoval si to.
"Pozri...... my sme sa spolu milovali koncom júla (červenec) ........a ja to dostávam vždy koncom mesiaca, v ten istý deň..... pravidelne a teraz je už august (Srpen). Chápeš?"
"Ano, chápem.............. povedala si to mame?"
"Ešte nie........ chcem si byť na 100 percent istá."
"Tak zajtra s tebou pôjdem k doktorovi. Dobre?" navrhol.
"Nemusíš, ja by som išla aj sama."
"Ako by si išla?"
"Autobusom."
"Nie, ja mám auto, zaveziem ťa tam."
"A čo ak budem tehotná?"
"Nepredbiehajme udalosť, dobre? To budeme riešiť v tedy, keď budeš tehotná. Možno sa ti to stalo náhodou, že ti to mešká. A nestresuj."
"Kiež by. Často sa mi to nestáva........ vlastne, vôbec sa mi to nestáva."
"No dobre... aj keby si bola tehotná, určite by som ťa neopustil..... ja už pôjdem domov." povedal Miro.
"Prečooo? Ešte chvíľu."
"Fakt musím ísť. Mama si zasa zmyslela, že chce presúvať nábytok, tak jej idem pomôcť."
"No dobree teda. Ale nikomu o tom nehovor." prikázala som mu.
"Neboj sa. Nepoviem. A upokoj sa."
"Mamííí..... idem s Mirom do mesta, potrebuješ niečo z tade?"
"Ano....... počkaj sekundu."
"Noo........"
"Kúp toto." podala mi lístok.
"A načo ideš do mesta?" spýtala sa.
"Len tak...."
"Čau............ a nezabudni to kúpiť."
"Nezabudnem. Ahoj."
"Fakt chceš ísť so mnou aj do čakárne?"
"Fakt..... a už sa nevypytuj."
"Dobrý deň." naraz sme pozdravili, keď sme vošli do čakárne. Čakali sme tam asi desať minút kým som prišla na rad.
"Ďalší." ohlásil doktor. Položila som si na sedačku veci a postavila som sa, stým, že hneď pôjdem za doktorom. No, Miro ma zastavil a chytil ma za ruku. Doktor ma stále čakal vo dverách.
"Miro, pusti ma."
"To je tvoj doktor?" spýtal sa.
"Ano...... je s tým nejaký problém?"
"Ano je...... nie je...... trochu primladý?"
"Bože prestaň......... je to doktor...... ver mi." pobozkala som ho na ústa a hneď ma pustil.
"Prepáčte." ospravedlnila som sa doktorovi, keď som vošla do vnútra.
"Váš priateľ?" nenápadne sa spýtal doktor.
"Ano...... teraz má trochu nervy."
"Nechcem byť dotieravý, ale smiem vedieť prečo?"
"Vlastne, preto som za vami prišla."
















Krásný blog!