
Název: Melodie tvého srdce - 5. část
Autor: Vendy
Chvilku sedím v tichosti naproti šéfovi. A jen na něho koukám, ani nevím, co mám na tohle všechno říct. Pak se odhodlám a něco jen řeknu, ať tady tak mlčky nesedím.
"Prosím Vás, proč mi říkáte princezno?" divím se.
"Tebe to snáď vadí, že ti tak hovorím, ale nemusí. Pretože máš krásne blonďavé vlasy a hnedé oči. Si pekná baba, tak ti tak hovorím." a usměje se. Nevím, co mám na tohle říct, jen sedím a zase mlčky koukám na šéfa. Něco musím říct, tak řeknu poslední moji odpověď: "Díky, šéfe, to je od Vás hezké a co mám teď momentálně dělat, jsem přece v práci?" odpovím.
"Dobre, tak ti dám prácu, keď ju chceš. Choď do tamtich dverí a tam je naša malá knižnica a tam seřadíš knižky podľa abecedy. Ja zatiaľ budem tu niečo spisovať." Já se zvednu, šéf mi podá klíče od knihovny a jdu rovnou k černým dveřím. Odemknu dveře, vejdu dovnitř a tam uvidím na zemi ležet spostů knih, které mám dát podle abecedy do knihovny. Tak se pustím do práce, ať to stihnu, ještě než půjdu domů. Knih tu leží docela spousta tak se dávám do práce. Vezmu jednu knížku, kouknu na ni, na ní je napsáno Nejlepší slovenské texty a ty patří podle abecedy do M tak hledám v poličkách písmeno M, ale nějak ho nemůžu najít, pak nakonec ho najdu a zařadím knížku do poličky a takhle to jde dál.
Miro - Ako tu tak sedím, tak si predstavujem Lenu ako vyzerá. Je krásna, mladá baba plná energie. S ňou sa mi bude dobre pracovať, dúfam, že ona to vidí taky tak. Budem rád, keď sa jej tu bude páčiť. Že by som išiel za ňou do knižnice alebo radšej nie. Pôjdem sa za ňou pozrieť, čo robí a ako jej to ide. Zdvihnem sa od stola, idem ku dverám. Pri dverách, no vo dverách sa zastavím a pozerám na nej ako pracuje. Prezerám si ju od zhora až dolu a takhle asi tak pár minút. Potom sa zájdem pozrieť k oknu a pozerám niekam do diaľky. Z okna vidím celé mesto. Je to krásny pohľad a pri tom myslím na Lenu.
Miro - Ako tu tak sedím, tak si predstavujem Lenu ako vyzerá. Je krásna, mladá baba plná energie. S ňou sa mi bude dobre pracovať, dúfam, že ona to vidí taky tak. Budem rád, keď sa jej tu bude páčiť. Že by som išiel za ňou do knižnice alebo radšej nie. Pôjdem sa za ňou pozrieť, čo robí a ako jej to ide. Zdvihnem sa od stola, idem ku dverám. Pri dverách, no vo dverách sa zastavím a pozerám na nej ako pracuje. Prezerám si ju od zhora až dolu a takhle asi tak pár minút. Potom sa zájdem pozrieť k oknu a pozerám niekam do diaľky. Z okna vidím celé mesto. Je to krásny pohľad a pri tom myslím na Lenu.
















on je krásnej...šmajda :) ♥