close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Jsi můj osud - 10. část

12. listopadu 2011 v 14:10 |  Fan fiction




Název: Jsi můj osud - 10. část

Autor: Nikys






Ze hřbitova zamíříme opět do restaurace. Objednám si kapucino a Miro čaj. Když čekáme na naší objednávku, Miro začne.
"Chcem ti povedať, že sa nemusíš báť. O Denisku sa postarám ako najlepšie budem vedieť. A samozrejme by som si ju chcel vziať k sebe."
"Jasně, to chápu a počítala jsem s tím," odpovím, přesto to cítím jinak. I když mi bylo jasné, že k tomu musí jednou dojít, tak připravená na to asi nebudu nikdy.
"Vieš, premýšľal som o tom dosť dlho a je mi jasné, že keď si ju vezmem k sebe, budem musieť svoj čas preorganizovať a aj tak pri mojej pracovnej vyťaženosti sa bude stávať, že na malú nebudem mať čas, a navyše dieťa potrebuje hlavne matku a tak aby som k malej nemusel zháňať nejakú cudziu pani na stráženie, napadlo ma, či by si sa ku mne nechcela nasťahovať a starať sa o malú." dopoví Miro a zrovna v tom nám donesou naší objednávku. Jen co číšník odejde, Miro znovu zopakuje svou otázku.
"To myslíš opravdu vážně?" zeptám se ho.
"Samozrejme, inak by som sa Ťa nepýtal." Odpoví.
"Miro, Denisku jsem si moc oblíbila a jsem i za Káju šťastná, že jsi se rozhodl o ní postarat. Moc ráda se budu dál o Denisku starat a dobře, nastěhuji se k tobě, tedy, pokud ti to nebude vadit."
"Rozhodne nie, budem veľmi rád, keď bude Deniska s tebou a navyše, potom všetkom, čo si pre nich pre obe urobila a Denisku stále ešte robíš, je toto minimum, ako sa ti odvďačiť." Dodá Miro a napije se čaje. Já se zase prozměnu napiji kapucina. Když oba dopijeme, zaplatí za nás Miro útratu a rozloučíme se, jelikož už je docela pozdě. Celou dobu se mi to všechno, co se dnes událo honí hlavou.

Miro
Idem domu a celú cestu musím premýšľať o všetkom, čo sa v poslednej dobe udialo.
"Ach, Karolínka, toľko mi chýbaš." povzdychnem si, keď zo stolíka zoberiem jej fotografiu. Sadnem si i s fotografií v ruke do kresla a neprestávam sa pozerať do jej prekrásnych očí. Takto vydržím sedieť asi dve hodiny. Keď cítim, že už ďalej nemôžem, zdvihnem sa hodím na seba bundu a idem von. Zájdem do najbližšieho baru a zasadnem na barovú stoličku.
"Co si dáte?" Spýta sa barman.
"Vodku a dvojitou." pokynu smerom k nemu a keď predo mňa panáka postaví, kopnem ho do seba. "Brr." oklopem sa a objednám to isté znova. Keď už klopím šiesteho, prisadne vedľa mňa nejaké dievča.
"Na co piješ?" Opýta sa dievča, otočím sa na nej a zídem pohľadom jej štíhle telo. Na prvý pohľad ma zaujali jej veľké tmavé oči a do pása dlhé havranie vlasy. ktoré má rozpustené a lemujú jej tvár.
"Pijem na žiaľ." dodám a zase sa vrátim k svojejmu poháriku.
"Jmenuji se Brigita." Prehovorí na mňa opäť dievča. Znovu sa na nej otočím podám jej ruku a predstavím sa.
"Miroslav, ale priatelia mi hovoria Miro." Brigita nedá inak, než že si musíme pripiť na zoznámenie. Súhlasím a ona objedná dva panáky. Len čo dopijem, primkne svoje pery na tie moje. Najskôr ma to zaskočí, ale po chvíli jej bozky opätujem. Vôbec nechápem, čo sa so mnou deje. Z nevinnej zoznamovacie pusy sa to zvrhne vo vášnivé bozkávanie. Naše pery sa oddelí a ja navrhnem Brigite, či nechce ísť ku mne. Súhlasí a tak zaplatím účet za nás za oba a spoločne vyjdeme do nočnej Prahy. Odomknem dvere a vojdeme do haly, z ktorej vedie schodisko na poschodie, kde mám spálňu. Celú cestu sa nenasytně bozkávame. Neviem, čo sa so mnou deje, ale už sa nemôžem dočkať až bude moje. Vojdeme do spálne a rýchlo zo seba začneme strhávať oblečenie. Keď už sme obaja nahý opatrne ju položím na svoju veľkú a priestrannú posteľ a bozkávam každučký milimeter jej nahého dokonalého tela. Keď sa dostatočne nabažím jej tela nedočkavo do nej vniknem a začnem prirážať. Pomaly pridávam na tempe a bozky dusím Brigitine steny. Naše milovanie skončí spoločným vyvrcholením. Keď je po všetkom, svalím sa vedľa nej a únavou zaspím. Prebudí ma neskutočná bolesť hlavy a sucho v krku. Snažím sa posadiť, ale akonáhle sa zdvihnem cítim žalúdočnej šťavy až v krku, asi budem zvracať prebehne mi hlavou, ale nakoniec sa mi podarí zvracanie zažehnať. Otočím sa a zostanem v šoku zízať na druhú polovicu svojej postele, kde nerušene spí nejaké dievča odděno len v Evinom rúchu. Ako sa sem dostala a čo sa vôbec včera dialo naháňajú sa mi myšlienky v hlave. Jediné, čo si pamätám je, že som išiel do baru na panáka, aby som neustále nemusel myslieť na Káju a potom mám čierno.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se vám Mirův první singl Last forever?

Ano
Ne
Ještě jsem neslyšel/a

Komentáře

1 dulcenocqa dulcenocqa | E-mail | Web | 12. listopadu 2011 v 14:19 | Reagovat

Ahoj, prihlasila som sa do jednej sutaze o naj navstevnost a bola by som rada keby ze ma v tom podporis a pozries sa na moj blog, a kyby chces tak mozes pridat aj komentar ale ak nie ta nemusis  budem ti vdacna za to ked sa na moj blog pozries...diks

P.S. neber to ako reklamu ale ako prosbu..ĎAKUJEM :-D

2 XoXo Graphic XoXo Graphic | Web | 12. listopadu 2011 v 15:11 | Reagovat

Nikys píše úžasně... jen... tedko mě ten Miro zarazil... zajímalo by mě, jak bude reagovat, až se ta slečna probudí..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Optimalizované pro Mozillu Firefox | Official www.mirosmajda.com | © miro-smajda-daily.blog.cz 2009-2017