
Název: Nezabudni na mňa - 9. časť
Autor: Dada18
"Kde ideš?" nechápavo som sa spýtala Mira, ktorý sa zdvihol na odchod.
"Kamarát ma pozval na pivo. Ideš so mnou?"
"Nie, ďakujem. Ešte vám tam budem zavadzať."
"No dobre, večer ti zavolám."
"Počkaj...." zastavila som ho.
"A keby som bola panna, by si sa so mnou rozišiel?"
"Určite nie, spolu by sme to zvládli." naklonil sa a pobozkal ma.
"Tak večer mi zavolaj."
"Pá, miláčik."
"No a čo budem robiť ja?" Pomyslela som si, keď Miro odišiel a zatvoril za sebou dvere. "Ozaj, dlho som si nepísala s Mimou. Pozrem, či je prihlásená na skype." hovorila som si. Mala som šťastie, že bola prihlásená, aspoň sa nenudím.
"Ahoj." napísala som jej.
"No čau, už som si myslela, že sa neozveš. Čo je s tebou?"
"Prepáč, len sme mali samé vybavovačky, musela som sa starať o Emu a tak..." trochu som si vymyslela.
"No čo hovor ako, aj si tam niekoho spoznala?"
"Je tu dobre, ale nemôžem povedať, že tu je lepšie, v meste som sa nenudila ako tu. A áno niekoho som tu spoznala."
"To ti verím a koho si spoznala? Nejakého chlapca?"
"Ano, ach, to nie je chlapecm ale........n ádherný muž :)"
"Nooo ale... .všetko mi dopodrobna povedz a nič nevynechaj."
"No...takže......má 22 rokov. Volá sa Miro Šmajda. Je vysoký, nádherný, má hnedé oči, blonďavé vlasy asi po ramena, strašne sladký úsmev. Predstav si, že spolu už aj chodíme. "
"Jeeej, normálne si ho viem prestaviť. Určite ťa zaujal jeho hnedými očami. Držím vám palce. Niekedy nás zoznámiš. A vlastne ako ste sa spoznali?"
"Díky, keď niekedy prídeš k nám, určite vás zoznámim. Tie jeho oči sú nádherné. No a ako sme sa zoznámili? Sme susedia :D"radšej som jej nepovedala.... vlastne nenapísala ako sme sa zoznámili, určite by na mňa vysypala milión otázok.
"To máš šťastie, že máš takého suseda. Už musím isť. Ahoj."
"Ahoj."
Akurát dorazila domov mama s Emou. Prešla som rýchlo z izby za mamou, aby som jej povedala, že chodím s Mirom.
"Ahoj, mami."
"Ahoj. Prosím ťa zober tieto dve tašky a zanes ich do kuchyne ."
"Voľačo ti chcem povedať." položila som tašky na stoličku a začala som vybaľovať veci.
"Čo sa stalo?"
"No vieš... pamätáš si Mira?"
"Toho suseda?"
"Presne."
"A čo je s ním?" nechápala.
"My spolu chodíme."
"To fakt? Blahoželám ,nech vám to spolu vydrží. Ja som ti vravela, že si budete spolu rozumieť."
O PAR TYŽDŇOV:
"Zlatko? Už to bude pár týždňov, čo spolu chodíme. Nemohol by sa náš vzťah posunúť už ďalej?"
"Ako ďalej?" nechápala som jeho vete.
"No, že či by sme nemohli už........"
"Počkaj, počkaj..."zastavila som ho, pretože mi zazvonil mobil. "Prosím?"
"Ahoj, Veronika. Kde si?"
"U Mira." odpovedala som mame.
"Poď hneď domov,m usím ti niečo povedať."
"No, hneď som tam."
"Miro. Prepáč. Ale mama mi chce niečo povedať. Nezabudni, čo si mi chcel povedať. Za chvíľu prídem."
"Kamarát ma pozval na pivo. Ideš so mnou?"
"Nie, ďakujem. Ešte vám tam budem zavadzať."
"No dobre, večer ti zavolám."
"Počkaj...." zastavila som ho.
"A keby som bola panna, by si sa so mnou rozišiel?"
"Určite nie, spolu by sme to zvládli." naklonil sa a pobozkal ma.
"Tak večer mi zavolaj."
"Pá, miláčik."
"No a čo budem robiť ja?" Pomyslela som si, keď Miro odišiel a zatvoril za sebou dvere. "Ozaj, dlho som si nepísala s Mimou. Pozrem, či je prihlásená na skype." hovorila som si. Mala som šťastie, že bola prihlásená, aspoň sa nenudím.
"Ahoj." napísala som jej.
"No čau, už som si myslela, že sa neozveš. Čo je s tebou?"
"Prepáč, len sme mali samé vybavovačky, musela som sa starať o Emu a tak..." trochu som si vymyslela.
"No čo hovor ako, aj si tam niekoho spoznala?"
"Je tu dobre, ale nemôžem povedať, že tu je lepšie, v meste som sa nenudila ako tu. A áno niekoho som tu spoznala."
"To ti verím a koho si spoznala? Nejakého chlapca?"
"Ano, ach, to nie je chlapecm ale........n ádherný muž :)"
"Nooo ale... .všetko mi dopodrobna povedz a nič nevynechaj."
"No...takže......má 22 rokov. Volá sa Miro Šmajda. Je vysoký, nádherný, má hnedé oči, blonďavé vlasy asi po ramena, strašne sladký úsmev. Predstav si, že spolu už aj chodíme. "
"Jeeej, normálne si ho viem prestaviť. Určite ťa zaujal jeho hnedými očami. Držím vám palce. Niekedy nás zoznámiš. A vlastne ako ste sa spoznali?"
"Díky, keď niekedy prídeš k nám, určite vás zoznámim. Tie jeho oči sú nádherné. No a ako sme sa zoznámili? Sme susedia :D"radšej som jej nepovedala.... vlastne nenapísala ako sme sa zoznámili, určite by na mňa vysypala milión otázok.
"To máš šťastie, že máš takého suseda. Už musím isť. Ahoj."
"Ahoj."
Akurát dorazila domov mama s Emou. Prešla som rýchlo z izby za mamou, aby som jej povedala, že chodím s Mirom.
"Ahoj, mami."
"Ahoj. Prosím ťa zober tieto dve tašky a zanes ich do kuchyne ."
"Voľačo ti chcem povedať." položila som tašky na stoličku a začala som vybaľovať veci.
"Čo sa stalo?"
"No vieš... pamätáš si Mira?"
"Toho suseda?"
"Presne."
"A čo je s ním?" nechápala.
"My spolu chodíme."
"To fakt? Blahoželám ,nech vám to spolu vydrží. Ja som ti vravela, že si budete spolu rozumieť."
O PAR TYŽDŇOV:
"Zlatko? Už to bude pár týždňov, čo spolu chodíme. Nemohol by sa náš vzťah posunúť už ďalej?"
"Ako ďalej?" nechápala som jeho vete.
"No, že či by sme nemohli už........"
"Počkaj, počkaj..."zastavila som ho, pretože mi zazvonil mobil. "Prosím?"
"Ahoj, Veronika. Kde si?"
"U Mira." odpovedala som mame.
"Poď hneď domov,m usím ti niečo povedať."
"No, hneď som tam."
"Miro. Prepáč. Ale mama mi chce niečo povedať. Nezabudni, čo si mi chcel povedať. Za chvíľu prídem."
















nádherny blog!:)