
Název: Nezabudni na mňa - 6. časť
Autor: Dada18
"To je ten Miro, čo mi doniesol tú hračku?" spýtala sa Ema.
"Ano, to je on." odpovedala som.
"Ako povieš?" chcela somm aby Ema odpovedala, no ona nič.
"Ďa.... ďa...." nútila som ju.
"Kujéém." Ema odpovedala Mirovi aj keď len tak tak.
"Nemáš zač." Miro sa usmial na Emu a pohladkal ju po vlasy.
"Je pekný. Nechceš s ním chodiť." po tichu sa ma Ema spýtala, no aj tak som z Mirovho úsmevu usúdila, že ju počul.
"Prestááán!" povedala som Eme, no ona sa na mne začala rehotať. Miro a Ema si úžastne rozumeli. Bola som dosť prekvapená, pretože s ľuďmi s ktorými sa až tak dobre nepozná, ani neprehovorí. Miro to tuším s tými deťmi vie. Čo bolo
preňho dobre a pre mňa tiež.
Asi hodinu sme boli na ihrisku a rozprávali sa. Ema začala plakať, pretože už bola hladná.
"Prepáč, ale my už radšej pôjdeme. Keď Ema začne plakať, neveští to nič dobrého." vysvetlila som mu.
"Dobre."
"Ano, to je on." odpovedala som.
"Ako povieš?" chcela somm aby Ema odpovedala, no ona nič.
"Ďa.... ďa...." nútila som ju.
"Kujéém." Ema odpovedala Mirovi aj keď len tak tak.
"Nemáš zač." Miro sa usmial na Emu a pohladkal ju po vlasy.
"Je pekný. Nechceš s ním chodiť." po tichu sa ma Ema spýtala, no aj tak som z Mirovho úsmevu usúdila, že ju počul.
"Prestááán!" povedala som Eme, no ona sa na mne začala rehotať. Miro a Ema si úžastne rozumeli. Bola som dosť prekvapená, pretože s ľuďmi s ktorými sa až tak dobre nepozná, ani neprehovorí. Miro to tuším s tými deťmi vie. Čo bolo
preňho dobre a pre mňa tiež.
Asi hodinu sme boli na ihrisku a rozprávali sa. Ema začala plakať, pretože už bola hladná.
"Prepáč, ale my už radšej pôjdeme. Keď Ema začne plakať, neveští to nič dobrého." vysvetlila som mu.
"Dobre."
Bola som na ceste domov, ale Miro ma zastavil. "Počkaj, dala by si mi tvoje telefónne číslo?" poprosil ma a podal mi kúsok papiera, aby som mu ho napísala.
"Páči." podala som mu papier aj s číslom.
"Díky, ahoj."
"Ahoj."
O PAR DNI:
Z môjho mobilu sa ozval zvuk esemesky. Pozrela som sa na mobil. Bolo na ňom zobrazené Mirovo číslo. Otvorila som ju a začala čítať:
"Ahoj, pozyvam ťa na kofolu, stretneme sa o 3tej pri Nostalgii. A odpoved ako NIE neprijimam :D. Miro."
Potešila som sa Mirovej SMS.
"Počkaj ale kde je Nostalgia? To je tuším ta krčma na konci ulici." rozmýšľala som.
Presne o tretej som prišla na dohodnuté miesto.
"Kde je? Dúfam, že si zo mňa nerobí srandu." poobzrela som sa okolo, lenže Mira tam nebolo.
"Ahoj." dobehol ku mne Miro.
"Ahoj. Už som si myslela, že neprídeš."
"Bože, ty si jaká presná. Veď je 15:01." pozrel sa na hodinky.
"No a čo. Povedal si o tretej a sú tri aj minúta."
"No dobre. Prepáč. Poďme do vnútra. Alebo budeme vonku?"
Otvorila som krčmové dvere a keď som videla tých opitých ľudí a ožranov čo tam fajčia, rozhodla som sa, že zostaneme voknu.
"Pre istotu vonku."
"Dobre. Idem objednať. Počkaj tu." ukázal na lavičku, ktorá bola prázdna.
"Páči." podala som mu papier aj s číslom.
"Díky, ahoj."
"Ahoj."
O PAR DNI:
Z môjho mobilu sa ozval zvuk esemesky. Pozrela som sa na mobil. Bolo na ňom zobrazené Mirovo číslo. Otvorila som ju a začala čítať:
"Ahoj, pozyvam ťa na kofolu, stretneme sa o 3tej pri Nostalgii. A odpoved ako NIE neprijimam :D. Miro."
Potešila som sa Mirovej SMS.
"Počkaj ale kde je Nostalgia? To je tuším ta krčma na konci ulici." rozmýšľala som.
Presne o tretej som prišla na dohodnuté miesto.
"Kde je? Dúfam, že si zo mňa nerobí srandu." poobzrela som sa okolo, lenže Mira tam nebolo.
"Ahoj." dobehol ku mne Miro.
"Ahoj. Už som si myslela, že neprídeš."
"Bože, ty si jaká presná. Veď je 15:01." pozrel sa na hodinky.
"No a čo. Povedal si o tretej a sú tri aj minúta."
"No dobre. Prepáč. Poďme do vnútra. Alebo budeme vonku?"
Otvorila som krčmové dvere a keď som videla tých opitých ľudí a ožranov čo tam fajčia, rozhodla som sa, že zostaneme voknu.
"Pre istotu vonku."
"Dobre. Idem objednať. Počkaj tu." ukázal na lavičku, ktorá bola prázdna.
















Zajímavé :)