
Název: Nezabudni na mňa - 4. časť
Autor: Dada18
"Prepáčte, ale ak by vám to nevadilo, išla by som domov. Necítim sa dobre." povedala som po pár minútach, zo slušnosti som niečo zjedla. No moc mi to nechutilo. Z časti som klamala, pretože nemala som chuť sedieť s Mirom pri stole.
"Zjedz niečo ešte aspoň!" rozkázala mi mama.
"Mami ,rada by som, ale je mi zle, nevidíš to na mne?"
"Nechaj ju, ak chce, nech ide, ja sa nenahnevám. Choď ju Miro vystrojiť." zastala si ma suseda. Miro už bol prichystaný, že ma odprevadí, no ja som ho zastavila.
"Zjedz niečo ešte aspoň!" rozkázala mi mama.
"Mami ,rada by som, ale je mi zle, nevidíš to na mne?"
"Nechaj ju, ak chce, nech ide, ja sa nenahnevám. Choď ju Miro vystrojiť." zastala si ma suseda. Miro už bol prichystaný, že ma odprevadí, no ja som ho zastavila.
"Nie, nemusíš isť, viem kde je východ. Ale ďakujem."
DRUHY DEŇ POOBEDE:
"Prosím ťa, choď vysypať smeti." poprosila ma mama. "Tak sa ponáhľam, že nič nestíham."
"Idem." vyhovela som jej.
"Ahoj."pozdravil ma hlas, ktorý vychádzal z druhej strany. Obzrela som sa.
"Čau." odzdravila som Mira.
"Už ti je lepšie?"
"Vidíš, že by mi bolo lepšie?" spýtala som sa ho so zapchatým nosom.
"Prepáč. Veď som sa len pýtal. Ešte stále sa na mňa hneváš?"
"Ano."
"Čo mám spraviť, aby si sa na mňa nehnevala?" vyzvedal.
"Napríklad... mohol by si mi kúpiť novú MP3, aaa spraviť, aby som bola zdravá."
"Počkaj chvíľu." povedal mi a rozbehol sa do vnútra. Nechcelo sa mi na ňho čakať, najradšej by som si ľahla do postele a spala, ale bola som zvedavá, čo spraví.
"Páči sa." pribehol ku mne a podal mi malú tašku. Otvorila som ju. Bola v nej MP3 a taká istá hračka, čo Eme jeho pes dotrhal. "To je pre teba, aby si sa na mňa nehnevala. Rád by som bol, keby sme sa spriatelili."
Pozrela som sa mu do očí a zistila, že ich má hnedé a tie ma vždy priťahovali.
"Odpustíš mi to, čo som ti spravil?" Chvíľu som sa zamyslela.
DRUHY DEŇ POOBEDE:
"Prosím ťa, choď vysypať smeti." poprosila ma mama. "Tak sa ponáhľam, že nič nestíham."
"Idem." vyhovela som jej.
"Ahoj."pozdravil ma hlas, ktorý vychádzal z druhej strany. Obzrela som sa.
"Čau." odzdravila som Mira.
"Už ti je lepšie?"
"Vidíš, že by mi bolo lepšie?" spýtala som sa ho so zapchatým nosom.
"Prepáč. Veď som sa len pýtal. Ešte stále sa na mňa hneváš?"
"Ano."
"Čo mám spraviť, aby si sa na mňa nehnevala?" vyzvedal.
"Napríklad... mohol by si mi kúpiť novú MP3, aaa spraviť, aby som bola zdravá."
"Počkaj chvíľu." povedal mi a rozbehol sa do vnútra. Nechcelo sa mi na ňho čakať, najradšej by som si ľahla do postele a spala, ale bola som zvedavá, čo spraví.
"Páči sa." pribehol ku mne a podal mi malú tašku. Otvorila som ju. Bola v nej MP3 a taká istá hračka, čo Eme jeho pes dotrhal. "To je pre teba, aby si sa na mňa nehnevala. Rád by som bol, keby sme sa spriatelili."
Pozrela som sa mu do očí a zistila, že ich má hnedé a tie ma vždy priťahovali.
"Odpustíš mi to, čo som ti spravil?" Chvíľu som sa zamyslela.
"Poviem ti, keď budem zdravá." pousmiala som sa.
"Dobre a to bude kedy?"
"Neviem, ale radšej pôjdem do postele, aby som sa uzdravila."
"Tak rýchlo choď ,aby si na tom nebola ešte horšie."
"Dobre, idem. Ďakujem za darčeky."
"No choď už."
"Veď ideeem. Ale ešte som ti nepovedala, či ti odpúšťam." povedala som medzi dverami, ale z môjho hlasu ako som sa s ním rozprávala bolo počuť, že som mu už dávno odpustila.
"Dobre a to bude kedy?"
"Neviem, ale radšej pôjdem do postele, aby som sa uzdravila."
"Tak rýchlo choď ,aby si na tom nebola ešte horšie."
"Dobre, idem. Ďakujem za darčeky."
"No choď už."
"Veď ideeem. Ale ešte som ti nepovedala, či ti odpúšťam." povedala som medzi dverami, ale z môjho hlasu ako som sa s ním rozprávala bolo počuť, že som mu už dávno odpustila.
















Líbí se jíííí!!! :-D těším se na další :-)