
Název: Nezabudni na mňa - 1. časť
Autor: Dada18
Sedím v aute, náladu mám pod psa. Naši sa rozišli. Sťahujeme sa do malej dediny, ďaleko od mesta a kamarátov. A popritom začalo ešte pršať, čo sa na leto vôbec nepodobá.
"Veronika, dávaj pozor na Emu!" rozkázala mi mama, keď zbadala, že Ema vymýšľa. Ema je moja malá trojročná sestra.
"Ema, nevymýšľaj." povedala som jej, myslela som, že prestane, no neprestala.
"Veď ju chyť alebo niečo sprav, budeš mať 18 rokov, to sa budeš takto starať o svoje dieťa?" zase začala s tým dieťaťom, neznášala som túto tému.
"Kedy tam prídeme?" spýtala som sa mamky a popri tom som pripútala Emu, aby nevymýšľala.
"Asi o hodinu." odpovedala mi.
"Veronika, dávaj pozor na Emu!" rozkázala mi mama, keď zbadala, že Ema vymýšľa. Ema je moja malá trojročná sestra.
"Ema, nevymýšľaj." povedala som jej, myslela som, že prestane, no neprestala.
"Veď ju chyť alebo niečo sprav, budeš mať 18 rokov, to sa budeš takto starať o svoje dieťa?" zase začala s tým dieťaťom, neznášala som túto tému.
"Kedy tam prídeme?" spýtala som sa mamky a popri tom som pripútala Emu, aby nevymýšľala.
"Asi o hodinu." odpovedala mi.
Presne o hodinu aj desať minút sme prišli. Aspoň, že náš dom bol pekný. To je na tom to najlepšie.
"Prosím ťa, zobereš sestru von, musím dom trochu poupratovať."
"Nooo." Moc sa mi nechcelo, no keby som povedala nie, určite by začala rozprávať o rodine, dieťati a podobných veciach. Išli sme si na ihrisko, ktoré bolo pred naším domom a tam sme si sadli na trávu. Zrazu neviem ak,o ale na Emu vyskočil pes. "Ježiš Maria." strašne som sa zľakla, hneď som zobrala Emu na ruky. Ema začala plakať, pretože sa bojí psov a hlavne tých väčších ako bol ten, čo na ňu vyskočil. Keď zbadala, že ohrýza jej hračku, začala ešte viac plakať. Snažila som sa ju utíšiť, ale márne. "Šic, choď preč." odháňala som psa, vyzeral dosť nebezpečne.
"Prosím ťa, zobereš sestru von, musím dom trochu poupratovať."
"Nooo." Moc sa mi nechcelo, no keby som povedala nie, určite by začala rozprávať o rodine, dieťati a podobných veciach. Išli sme si na ihrisko, ktoré bolo pred naším domom a tam sme si sadli na trávu. Zrazu neviem ak,o ale na Emu vyskočil pes. "Ježiš Maria." strašne som sa zľakla, hneď som zobrala Emu na ruky. Ema začala plakať, pretože sa bojí psov a hlavne tých väčších ako bol ten, čo na ňu vyskočil. Keď zbadala, že ohrýza jej hračku, začala ešte viac plakať. Snažila som sa ju utíšiť, ale márne. "Šic, choď preč." odháňala som psa, vyzeral dosť nebezpečne.
"Dolby, poď sem!" zo zadu som počula chlapčenský hlas.
"Takže toto je tvoj pes?" nahnevane som sa pýtala blonďaka.
"Ano." pokojne odpovedal, akoby sa nič nestalo.
"Ahaa. Ty to len tak pokojne hovoríš? Čo ak jej mohol ublížiť?! Vyzerá dosť nebezpečne!" kričala som naň ho.
"Neboj sa, on neublíži. Má strašne rád deti."
"No to isto." radšej som od neho a toho psa odišla. Málo by nechýbalo a ten pes by na nás vyskočil, aspoň sa tak tváril.
"To sa ani nezoznámime?"s tihol sa ma spýtať blonďak.
"Nie!" rozhodne som mu odpovedala, ani som sa naňho nepozrela.
"Takže toto je tvoj pes?" nahnevane som sa pýtala blonďaka.
"Ano." pokojne odpovedal, akoby sa nič nestalo.
"Ahaa. Ty to len tak pokojne hovoríš? Čo ak jej mohol ublížiť?! Vyzerá dosť nebezpečne!" kričala som naň ho.
"Neboj sa, on neublíži. Má strašne rád deti."
"No to isto." radšej som od neho a toho psa odišla. Málo by nechýbalo a ten pes by na nás vyskočil, aspoň sa tak tváril.
"To sa ani nezoznámime?"s tihol sa ma spýtať blonďak.
"Nie!" rozhodne som mu odpovedala, ani som sa naňho nepozrela.
















Ahoj, pojď si zasoutěžit :)
http://iewa.blog.cz/1110/english-word