
Název: Bol to osud? - 25. časť
Autor: Dada18
"Nie, pusti ma. Ja tam nechcem ísť. Veď sme jedli pizzu, mám plný žalúdok. Ak mi bude zle, ty za to budeš vinný! "
"Neboj sa, nebude." položil ma do sedačky a pripútal ma. Potom si sadol Adam a Miro. A už sa to roztočilo. Celých päť minút som sa modlila, aby mi nebolo zle. Na takomto kolotoči som bola asi keď som mala 13 rokov, vtedy som si povedala, že už nikdy v živote na taký adrenalín nepôjdem, ani keby čo bolo. A zas som tu. Kolotoč sa zastavil. Bola som rada, že aspoň viem, kde som. Miro a Adam sa predo mňa postavili a čakali, kedy sa postavím. Myslela som, že hneď na Mira hodím tyčku.
"Neboj sa, nebude." položil ma do sedačky a pripútal ma. Potom si sadol Adam a Miro. A už sa to roztočilo. Celých päť minút som sa modlila, aby mi nebolo zle. Na takomto kolotoči som bola asi keď som mala 13 rokov, vtedy som si povedala, že už nikdy v živote na taký adrenalín nepôjdem, ani keby čo bolo. A zas som tu. Kolotoč sa zastavil. Bola som rada, že aspoň viem, kde som. Miro a Adam sa predo mňa postavili a čakali, kedy sa postavím. Myslela som, že hneď na Mira hodím tyčku.
"No čo, nebolo to až také, že?" Pomaly som sa odpútala a chytila sa operadiel na sedačke, aby som sa udržala na nohách.
"Dajte... mi... po...koj." sekavo som povedala. Miro si všimol, že mi nieje dobre.
"Počkaj, pomôžem ti." podal mi jeho ruky.
"Nie, povedala som, daj mi... pokoj!" Vedela som, že budem vracať, rýchlo som utekala k najbližšiemu kríku a začala vracať tak, aby ma nikto nevidel. Adam za mnou došiel.
"Dajte... mi... po...koj." sekavo som povedala. Miro si všimol, že mi nieje dobre.
"Počkaj, pomôžem ti." podal mi jeho ruky.
"Nie, povedala som, daj mi... pokoj!" Vedela som, že budem vracať, rýchlo som utekala k najbližšiemu kríku a začala vracať tak, aby ma nikto nevidel. Adam za mnou došiel.
"Si v poriadku?" Chytil mi vlasy, aby som ich nemala mokré.
"Už som v poriadku." postavila som sa, celé telo sa mi zatriaslo od zimy, bolo chladno a ja som mala len tričko na ramienka a krátke nohavice. Adam zbadal, že mi je zima.
"Už som v poriadku." postavila som sa, celé telo sa mi zatriaslo od zimy, bolo chladno a ja som mala len tričko na ramienka a krátke nohavice. Adam zbadal, že mi je zima.
"Daj si moju bundu." prehodil mi ju cez plecia.
"Ďakujem."
"Počkaj, niečo máš na tvári." Neviem, čo to bolo, ale asi nejaký list alebo niečo také z kríku, vtedy ma to vôbec nezaujímalo.
"Ako ti je?" spýtal sa Miro posmešným tónom.
"Ty sa mi ani na oči neukazuj. Rozumieš?"
Domov sme prišli predpokladám o 10:00 hodine. Hneď sme si išli ľahnúť.
"Ďakujem."
"Počkaj, niečo máš na tvári." Neviem, čo to bolo, ale asi nejaký list alebo niečo také z kríku, vtedy ma to vôbec nezaujímalo.
"Ako ti je?" spýtal sa Miro posmešným tónom.
"Ty sa mi ani na oči neukazuj. Rozumieš?"
Domov sme prišli predpokladám o 10:00 hodine. Hneď sme si išli ľahnúť.
"Tak budeš spať aj na zemi?" spýtal sa Miro Adama.
"Jasne, jednu noc to tu vydržím." Adam si zobral dva paplóny. Jeden si dal na zem a druhým sa zakryl.
"Dobrú noc."
"Dobrú."
Nemohla som zaspať. Kvôli Adamovi. Stále sa prehadzoval zo strany na stranu. Rozmýšľala som, či ho nakoniec nepustím spať pri mňa. Bolo mi ho dosť ľúto, určite to nie je žiadne víťazstvo spať na tvrdej podlahe.
"Adam, ak chceš, poď pri mňa." zašuškala som, aby sa Miro neprebudil. Predsa nič sa nemusí stať, ak bude len pri mne ležať. Adam si zobral paplón a ľahol si na postel.
"Dobrú noc."
"Dobrú."
Nemohla som zaspať. Kvôli Adamovi. Stále sa prehadzoval zo strany na stranu. Rozmýšľala som, či ho nakoniec nepustím spať pri mňa. Bolo mi ho dosť ľúto, určite to nie je žiadne víťazstvo spať na tvrdej podlahe.
"Adam, ak chceš, poď pri mňa." zašuškala som, aby sa Miro neprebudil. Predsa nič sa nemusí stať, ak bude len pri mne ležať. Adam si zobral paplón a ľahol si na postel.
"Díky." dala som sa čo najbližšie pri stenu, aby sme sa nedotýkali. Musím priznať, že voňal úžasne, skoro som sa neovládla a podišla by som k nemu bližšie. Radšej som sa otočila ku stene a zatvorila oči. Ráno, keď som sa zobudila, ležala som v jeho náručí.
















krásný díl :•)