
Název: Bol to osud? - 24. časť
Autor: Dada18
"A čo on nemá vlastný byt?"
"Má, lenže mu ho prerábajú, skoro žiadny nábytok tam nemá."
"Aha, takže buď ty budeš spať na posteli a Adam na zemi, alebo ty Miro budeš spať na zemi a Adam na tvojej posteli. Rozumeli sme sa?"
"A..." Miro chcel zareagovať, no Adam ho prerušil. "To je v poho, tá jedna noc má nezabije."
.............................
"Má, lenže mu ho prerábajú, skoro žiadny nábytok tam nemá."
"Aha, takže buď ty budeš spať na posteli a Adam na zemi, alebo ty Miro budeš spať na zemi a Adam na tvojej posteli. Rozumeli sme sa?"
"A..." Miro chcel zareagovať, no Adam ho prerušil. "To je v poho, tá jedna noc má nezabije."
.............................
"Už sme tu, zdvíhajte kotvy!" rozkázal Miro.
"Do tam toho bytu ideme." ukázal na zelený činžiak, ak som dobre počítala, tak jeho byt bol na štvrtom poschodí. Bol asi päť minút od nás.
"Ukáž. Pomôžem ti." Adam zobral môj kufor, keď videl, že ho ledva unesiem.
"Ježiš, čo tam máš, kamene???" povedal, keď ho kufor položil skoro na zem.
O päť minút:
"Domča? O pol hodinu máme koncert. Pôjdeš s nami? A potom by sme išli niekde von. Čo ty na to?
"Dobre......" súhlasila som.
..................................
Koncert sa skončil o pol ôsmej. Prvý krát som bola na ich koncerte, vlastne som bola prvý krát na takom veľkom koncerte. A bolo to úžasné. Najviac som sa pobavila na dievčatách, ktoré sa chceli čo najbližšie dostať k Mirovi. Niektoré boli také šialené, že som sa musela na nich smiať. No proste niečo neskutočné.
"Čaute, zajtra sa vidíme." zdiaľky som počula Mira, ako zakričal na chalanov z kapely.
"Ideme?" dobehol ku mne udychčaný Miro s Adamom. "Len ešte pred tým sa musíme isť prezliecť, lebo sme strašne spotený."
"Okej."
"Inač... niektoré tie baby sú bláznivé.." hovorila som počas cesty do bytu.
"Aj ty by si bola taká, keby si bola na koncerte nejakého tvojho obľúbeného speváka." upozornil ma Miro.
"No to máš teda pravdu."
.............................................................
"Aha, hen je jaký kolotoč ."Adam ukázal na kolotoč, ktorý sa točil na hore, dole, proste na všetky strany. Bolo to niečo hrozné, keď som videla ako zastavil na pár sekúnd a ľudia boli otočený dole hlavou.
"Poďme naň, idem kúpiť lístky, bude sranda." prehováral ma Miro.
"Na to zabudni, v žiadnom prípade! Nejdem tam!"
"Ale davaj." Miro ma chytil a prehodil si ma cez plece, akoby som bola nejaké vrece.
"Nie, pusti ma." búchala som ho po chrbte a pri tom som sa smiala.
















:)