
Název: Bol to osud? - 23. časť
Autor: Dada18
Keď som vošla do auta, Miro mal otvorené ústa, akoby mi chcel niečo povedať v tom zmyslem ako predtým.
"Čuš...!!" vykríkla som naňho a pohrozila som mu prstom. Zdvihol ruky, akože sa vzdáva. Sadla som na sedačku, ignorujúc Mira a pustila som si Mp3. Počas jednej minúty som okamžite zaspala. Po pol hodine som sa zobudila.
"Kde je fľaša s vodou?" na pol rozospatá som sa spýtala. Miro pozerajúc do notebooku mi ju podal.
"Potom mi ju daj, aj ja sa napijem." povedal Miro.
"S tebou sa nebavím. Nedám ti ju... Adam chceš?" milo som sa naňho usmiala.
"Diky." úsmev mi obetoval.
"Kde je fľaša s vodou?" na pol rozospatá som sa spýtala. Miro pozerajúc do notebooku mi ju podal.
"Potom mi ju daj, aj ja sa napijem." povedal Miro.
"S tebou sa nebavím. Nedám ti ju... Adam chceš?" milo som sa naňho usmiala.
"Diky." úsmev mi obetoval.
"A to prečo sa so mnou nebavíš?" Miro stále pozeral do notebooku.
"Za to, čo si mi pred tým povedal. Vieš, aký by to bol pre vás chlapov trest? Keby ste aj vy mali svoje dni. Potom by som sa ja tebe smiala."
"To sa fakt za to hneváš na mňa? Veď čo ma nepoznáš? Čo mám spraviť, aby si sa na mňa nehnevala?" ukázal psie oči, ktorým som vždy podľahla.
"No dobre." podišla som k nemu a ukázala, aby sa posunul a sadla som si zaňho. "Teraz sa nedívaj." začala som mu robiť na jeho hlave účes.
"Za to, čo si mi pred tým povedal. Vieš, aký by to bol pre vás chlapov trest? Keby ste aj vy mali svoje dni. Potom by som sa ja tebe smiala."
"To sa fakt za to hneváš na mňa? Veď čo ma nepoznáš? Čo mám spraviť, aby si sa na mňa nehnevala?" ukázal psie oči, ktorým som vždy podľahla.
"No dobre." podišla som k nemu a ukázala, aby sa posunul a sadla som si zaňho. "Teraz sa nedívaj." začala som mu robiť na jeho hlave účes.
"Ale....." chcel namietnúť, no ja som prerušila.
"Ak chceš, aby som ti odpustila, tak buď ticho!"
"Dobre, ale nie, že mi spravíš nejaké vtáčie hniezdo."
"To máš aj teraz." zamrmlala som si.
"Prosím?" spýtal sa.
"Ale nič. Ver mi."
"Dobre, ale nie, že mi spravíš nejaké vtáčie hniezdo."
"To máš aj teraz." zamrmlala som si.
"Prosím?" spýtal sa.
"Ale nič. Ver mi."
..................................
"Blondínka so špagetami na hlave." spomenula som si na video, keď som dokončila to čudo na jeho hlave, ešte zo superstár z rockového kola.
"Heeeej, Dominika. To si kde videlo to video zo superstár?" tiež si zrejme spomenul na to video. keď sa pozrel do zrkadla.
"No predsa na internete."
"Počkaj, počkaj. Nehovorila si, že si ma vtedy nemala rada?" Adam sa čudne zatváril, keď to Miro povedal.
"Počuj, Adam, asi som ti nehovoril, že ma Dominika v superstár nemala rada. Že?" prešiel z Adama na mňa.
"Počkaj, počkaj. Nehovorila si, že si ma vtedy nemala rada?" Adam sa čudne zatváril, keď to Miro povedal.
"Počuj, Adam, asi som ti nehovoril, že ma Dominika v superstár nemala rada. Že?" prešiel z Adama na mňa.
"No a? To bolo vtedy a nie teraz."
"To fakt? A ja som si myslel, že do teba sú všetky baby, a že podľa dievčat si najkrajší chalan na Slovensku a Česku, zrejme som sa mýlil." po tom, čo Adam dokončil vetu, žmurkol na mňa.
"Sa mi zdá, že Adam sa ti tak trochu páči. Že mám pravdu?" zase s tým začal.
"Prestaň, to že sa na Adama usmejem, ešte neznamená, že s ním chcem hneď chodiť."
Miro zmlkol. "A to som ti ešte nepovedal, že Adam spí v mojom byte a ty tiež. Keď že sú tam len dve postele, a keď že gauč je dosť malý na spanie, a keď že podlaha je moc tvrdá. Vieš čo to znamená?" Už mi liezlo na nervy, to jeho slovo "keď že", ale viem čo tým mal na mysli, že budeme musieť spať v jednej posteli, musím uznať, že na Mirovi bolo trochu vidno, že by bol rád keby sme sa dali dokopy.
"Čooooo?........ To nemyslíš vážne. Na to zabudni!" nechcela som aby, som vyzerala ako jedna z tých, čo pri prvej príležitosti ide do postele s mužom, tak som predstierala, že s ním nechcem spať v jednej posteli. Lenže Adam sa mi veľmi páčil, priam som sa ho túžila dotýkať, ale určite sa ja Adamovi nepáčim, možno nemám pravdu, no zatiaľ žiadny náznak neprejavil, že sa mu páčim.
"To fakt? A ja som si myslel, že do teba sú všetky baby, a že podľa dievčat si najkrajší chalan na Slovensku a Česku, zrejme som sa mýlil." po tom, čo Adam dokončil vetu, žmurkol na mňa.
"Sa mi zdá, že Adam sa ti tak trochu páči. Že mám pravdu?" zase s tým začal.
"Prestaň, to že sa na Adama usmejem, ešte neznamená, že s ním chcem hneď chodiť."
Miro zmlkol. "A to som ti ešte nepovedal, že Adam spí v mojom byte a ty tiež. Keď že sú tam len dve postele, a keď že gauč je dosť malý na spanie, a keď že podlaha je moc tvrdá. Vieš čo to znamená?" Už mi liezlo na nervy, to jeho slovo "keď že", ale viem čo tým mal na mysli, že budeme musieť spať v jednej posteli, musím uznať, že na Mirovi bolo trochu vidno, že by bol rád keby sme sa dali dokopy.
"Čooooo?........ To nemyslíš vážne. Na to zabudni!" nechcela som aby, som vyzerala ako jedna z tých, čo pri prvej príležitosti ide do postele s mužom, tak som predstierala, že s ním nechcem spať v jednej posteli. Lenže Adam sa mi veľmi páčil, priam som sa ho túžila dotýkať, ale určite sa ja Adamovi nepáčim, možno nemám pravdu, no zatiaľ žiadny náznak neprejavil, že sa mu páčim.
















Užasně napsané :))