
Název: Tajemství - 2. díl
Autor: Romancice33
Bol som prekvapivo unavený. Preto som si išiel ľahnúť a za chvíľu som zaspal.
***
Ráno ma prebudilo šialené teplo na tvári. Otvoril som oči a zistil som, že to je slnečný lúč. Rýchlo som si sadol, aby som bol v tieni. Pretrel som si oči a vstal. Išiel som pomaly ku skrini. Keď som ju otvoril, siahol som po bielom tričku a džínsoch. Obliekol som sa a zamieril do kúpeľne, kde som si vyčistil zuby a upravil vlasy. Potom som si natrel silnú vrstvu opaľovacieho krému na tvár a na ruky. Chcel som sa ísť naraňajkovať, lenže potom som zistil, že je chladnička prázdna.
"Musím ísť na nákup.'' povedal som si a zavrel chladničku.
Nasadil som si slnečné okuliare, obul si topánky a vyrazil do obchodu, ktorý bol hneď za rohom. Snažil som sa ísť v tieni, pretože slniečko bolo dnes naozaj neznesiteľné. Preto som bol rád, keď som vošiel do obchodu. Bolo tam akurát. Vzal som si košík a začal prechádzať regály. Išiel som na pečivo, keď v tom...
"Promiňte! Já jsem vás neviděla.'' Bola krásna. Jej dlhé čierne vlasy sa nádherne leskli a v jej očiach som uvidel iskričky.
"V poriadku.'' odpovedal som a usmial som sa. Ona sa usmiala tiež a potom si odhrnula vlasy najednej. Môj pohľad skĺzol na jej krk. Videl som jej malé modré žilky a začal som vnímať jej tlkot srdca a zacítil som jej vôňu krvi. Sčerneli mi oči a ja som vedel, že je zle.
"Prepáč, ja už musím ísť.'' Chcel som čo najrýchlejšie odísť, ale ona na mňa kričala nech počkám.
"Počkej! Počkej chvíli!'' Robil som, že ju nepočujem.
Rýchlym krokom som dorazil domov a sadol si na stoličku pri stole. Hlavu som si položil do dlaní.
''Čo keď má Roman pravd ? Čo keď s tým vážne nedokážem prestať? Ale ja taký byť nechcem! Chcem byť ako všetci normálni ľudia! Chcem toho snáď tak veľa?!'' prebiehalo mi v mysli. Potom som počul klopanie na dvere. Kto to môže byť?
















Že by Roman? Jinak zajímavé téma povídky.. to tu ještě nebylo