
"Kde si toľko bola?"
"S jedným kamarátom na obede a tak trochu sme sa zakecali." vysvetľovala som.
"Potom si daj ten obed."
"Ok... Môžem ti dať jednu otázku?"
"No..."
"Po kom mam taký talent, že viem spievať?"
"To fakt teda netuším." zrejme ma moc nevnímala, pretože pozerala nejakú telenovelu a stále sa dívala na televízor.
"A vieš čo by som ešte chcela?" sadla som si pri ňu a čakala, ako sa zatvári keď jej to poviem. "Brata....... staršie brata."
Pozrela sa na mňa a dobra nálada ju hneď prešla, zrazu tvárila sa vážne.
"Choď si ten obed naložiť." odbočila od témy.
Išla som si ho dať, aj keď s nutnosťou. Bola som dosť unavená, tak som si išla ľahnúť. Zobudila som sa asi tak o 2 hodiny.
Zapla som si Facebook. "Od koho môžem mať žiadosť o priateľstvo?" pýtala som sa samej seba. To ma mohlo napadnúť, predsa od Mira Šmajdu. Prijala som ho a hneď som dostala od neho správu.
"Ahoj, čo robíš?"
"Ahoj, akorát som sa zobudila po 2 hodinovom spánku. Prečo?"
"Chystám sa už ísť domov zo štúdia, tak ma napadlo, že to mám okolo vášho bytu, takže by som ti doniesol pár nahrávok."
"To by bolo super. Kludne ich dones."
"OK. Váž si to, lebo nedávam moje nahrávky človeku, ktorého poznám jeden deň, vlastne, ja ich nikomu nedávam vopred."
"Dobre vážim si toho :) tým naznačuješ, že mi dôveruješ? :D"
"Presne :) tak ja už idem, ahoj."
"Ahoj."
















tak ona bere Mira jako bratra? :-D