
Název: Bol to osud? - 5. časť
Autor: Dada18
Jednému z nich zazvonil telefon.
"Čau, Erik."
Erik, to meno mi utkvelo v pamäti. Vôbec by ma nenapadlo, že on za tým je.
Už viem, kde som tie hlasy počula. Sú to Erikovi kamoši.
"Držte ju poriadne chalani, zbite ju, pozor ale nezabite!" rozkázal im.
Po chvíľi som sa prebrala celá od krvi, všetko ma bolelo. Vôbec som netušila, kde som. Nikto už v meste nebol. Pomaly som sa obzerala po okolí. Náhle som zbadala vysokého blonďaka, ktorý telefonoval opretý pri aute. Kričala som o pomoc. No, nepočul ma. Ledva som sa postavila na nohy a išla za ním.
"Pomoc, prosím pomôž mi!" s plačom som na ňho kričala.
Začala sa mi krútiť hlava. Nejasno som blonďaka videla ako za mnou uteká. Hneď som aj odpadla.
...............................................................................................................................
"Mami, oci, čo sa mi stalo? Kde to som? Čo tu robíte?" prebudená som vyzvedala.
"Včera v noci ťa niekto strašne zbil. Strašne sme sa o teba báli. Ako ti je?"
"Už mi je lepšie, strašne ma boli hlava."
"To bude asi tým, že si padla na tvrdú zem."
"A kedy ma pustia domov?"
"Asi v stredu."
"Oci, hmmm prepáč za ten piatok."
"Ale čo, ty nám prepáč, vo všetkom si mala pravdu a už na to nemysli. Ok?"
"Ok."
"Musíme isť. Zajtra prídeme."
"Mami ešte, že kto ma doviezol do nemocnice?"
Erik, to meno mi utkvelo v pamäti. Vôbec by ma nenapadlo, že on za tým je.
Už viem, kde som tie hlasy počula. Sú to Erikovi kamoši.
"Držte ju poriadne chalani, zbite ju, pozor ale nezabite!" rozkázal im.
Po chvíľi som sa prebrala celá od krvi, všetko ma bolelo. Vôbec som netušila, kde som. Nikto už v meste nebol. Pomaly som sa obzerala po okolí. Náhle som zbadala vysokého blonďaka, ktorý telefonoval opretý pri aute. Kričala som o pomoc. No, nepočul ma. Ledva som sa postavila na nohy a išla za ním.
"Pomoc, prosím pomôž mi!" s plačom som na ňho kričala.
Začala sa mi krútiť hlava. Nejasno som blonďaka videla ako za mnou uteká. Hneď som aj odpadla.
...............................................................................................................................
"Mami, oci, čo sa mi stalo? Kde to som? Čo tu robíte?" prebudená som vyzvedala.
"Včera v noci ťa niekto strašne zbil. Strašne sme sa o teba báli. Ako ti je?"
"Už mi je lepšie, strašne ma boli hlava."
"To bude asi tým, že si padla na tvrdú zem."
"A kedy ma pustia domov?"
"Asi v stredu."
"Oci, hmmm prepáč za ten piatok."
"Ale čo, ty nám prepáč, vo všetkom si mala pravdu a už na to nemysli. Ok?"
"Ok."
"Musíme isť. Zajtra prídeme."
"Mami ešte, že kto ma doviezol do nemocnice?"
















Fuha, tam to neboli chalani z Rosemaid.. pomohol jej Mirko :-)