
Název: Bol to osud? - 4. časť
Autor: Dada18
....."Veríš na osud?"
"Nie, prečo?"
"Len tak, dobrú."
"Tak toto som vôbec nepochopila." povedala som si v duchu.
Nikini rodičia nás zobudili o 7 hod. ráno. Dokým sa Nika aspoň trochu prebrala k životu, ja som už bola v kúpeľni. Očesala som sa, dala si ceruzku, špirálu, trochu make-upu, obliekla biele tričko na ramienka a riflovu sukňu. "Ako vyzerám?"
"Konečne zapadáš medzi ľudí. " polo zobudená si robila zo mňa srandu.
"Haha, ty choď radšej do kúpelne, lebo ty vôbec nezapadáš medzi ľudí."
Počas cesty som volala mame. Keď sme prišli do Bratislavy, hneď sme si išli do bytu.
"Ozaj, Domča, mohli by sme ísť teraz na nákupy a večer by sme mohli niekde ísť, keď už máš tie narodky."
"Super nápad, ideme?" odpovedala som otázkou. Nakúpili sme si toho toľko, že ani neviem, kde to všetko dám. Domov
sme prišli o 18:00 hod.
"To sme nakupovali 4 hodiny?" čudovala som sa.
"Obleč si to najkrajšie oblečko čo si si dnes kúpila!" ponáhľala Nika.
Najprv sme išli do pizzerie. Mali tam fakt dobru pizzu, tuším som z nej aj trochu pribrala :). Potom sme išli na diskotéku. Domov sme išli asi pol jedenástej. Už sme boli pred činžiakom, ale zrazu mi zazvonil mobil.
"Ja už idem do vnútra. Ok? Vybav si hovor."
"Ok."
"Haloooo?" zdvihla som mobil.
"Je tam niekto?" nikto to nezdvíhal.
Nakoniec som ho zrušila. Potom som sa ešte chvíľu prechádzala. Zrazu ma nejakí štyria chalani chytili za nohy a ruky, ani som sa nestihla spamätať. Niečo si medzi sebou hovorili.
"Bože, kde som tie hlasy už počula?" hovorila som si.
"Nie, prečo?"
"Len tak, dobrú."
"Tak toto som vôbec nepochopila." povedala som si v duchu.
Nikini rodičia nás zobudili o 7 hod. ráno. Dokým sa Nika aspoň trochu prebrala k životu, ja som už bola v kúpeľni. Očesala som sa, dala si ceruzku, špirálu, trochu make-upu, obliekla biele tričko na ramienka a riflovu sukňu. "Ako vyzerám?"
"Konečne zapadáš medzi ľudí. " polo zobudená si robila zo mňa srandu.
"Haha, ty choď radšej do kúpelne, lebo ty vôbec nezapadáš medzi ľudí."
Počas cesty som volala mame. Keď sme prišli do Bratislavy, hneď sme si išli do bytu.
"Ozaj, Domča, mohli by sme ísť teraz na nákupy a večer by sme mohli niekde ísť, keď už máš tie narodky."
"Super nápad, ideme?" odpovedala som otázkou. Nakúpili sme si toho toľko, že ani neviem, kde to všetko dám. Domov
sme prišli o 18:00 hod.
"To sme nakupovali 4 hodiny?" čudovala som sa.
"Obleč si to najkrajšie oblečko čo si si dnes kúpila!" ponáhľala Nika.
Najprv sme išli do pizzerie. Mali tam fakt dobru pizzu, tuším som z nej aj trochu pribrala :). Potom sme išli na diskotéku. Domov sme išli asi pol jedenástej. Už sme boli pred činžiakom, ale zrazu mi zazvonil mobil.
"Ja už idem do vnútra. Ok? Vybav si hovor."
"Ok."
"Haloooo?" zdvihla som mobil.
"Je tam niekto?" nikto to nezdvíhal.
Nakoniec som ho zrušila. Potom som sa ešte chvíľu prechádzala. Zrazu ma nejakí štyria chalani chytili za nohy a ruky, ani som sa nestihla spamätať. Niečo si medzi sebou hovorili.
"Bože, kde som tie hlasy už počula?" hovorila som si.
















krásný :D