
Název: Bol to osud? - 22. časť
Autor: Dada18
Ráno som bola dosť nevyspatá, vstala som presne o 7:00 hod. ráno.
"Miro ty už si hore?" vošla som do kuchyne a zbadala som Mira.
"Ano, musel som si dať veci do auta."
"Idem sa osprchovať."
"Dobre, nebuď tam dlho." hovoril s plnými ústami.
"Miro ty už si hore?" vošla som do kuchyne a zbadala som Mira.
"Ano, musel som si dať veci do auta."
"Idem sa osprchovať."
"Dobre, nebuď tam dlho." hovoril s plnými ústami.
...............................................
"Miro? A čo si mám zbaliť?"
"Neviem, len nejaké oblečenie. Proste, aby ti to vydržalo aspoň na 2 týždne."
Naliala som si do pohára vodu a odpila som si z neho tak, až som mala plné ústa. Skoro som sa zadrhla vodou, keď na Mira padla tá palacinka na strope zo včera. Takmer som naňho tú vodu vyprskla. "Ježiš, sorry ja som na ňu zabudla." hovorila som počas záchvatu smiechu.
"Bože Dominika, teraz mám mastnú hlavu, aj ten strop je mastný, keď sa vrátime pekne ho vymaľuješ. Dobre? Idem si rýchlo hlavu umyť."
"Nooooo."
"Bože Dominika, teraz mám mastnú hlavu, aj ten strop je mastný, keď sa vrátime pekne ho vymaľuješ. Dobre? Idem si rýchlo hlavu umyť."
"Nooooo."
..........................
Po pätnástich minútach:
"Mirooo, ideš už, musím sa namaľovať." naliehala som.
"Vydrž, žehlím si vlasy."
"Daváááj. Veď o desať minút ideme!" vtrhla som do kúpeľne aj napriek tomu, čo mi hovoril. Miro sa trochu posunul na bok, aby som sa aj ja zmestila do zrkadla.
"Nedrgaj, nemohol si si kúpiť väčšie zrkadlo?"
"Vieš, moja milá, to zrkadlo malo byť len pre mňa." hovoril mi počas toho, ako som si dávala ceruzku na oči.
"Do... ach, Miro, hovorila som ti, aby si ma nedrgal. Teraz mám ceruzku hádam až v Tramtárií ." zotierala som ceruzku, ktorú som mala dokonca až pri uchu. Na to mi Miro vyplazil jazyk. "Si ako malé decko."
"Neviem, kto tu je malé decko."
Miro vyšiel z kúpeľne. "Bye, bye......."
......................
"Nie je vás náhodou 4 v skupine?" spýtala so sa, keď sme boli v aute.
"Je, ale ostatný sú už v Prahe." odpovedal Adam.
"Máš všetko?" spýtal sa Miro.
"Ano."
"Dobre. Peter, môžme ísť." vyhlásil šoférovi.
Chalani sa ma snažili naučiť niečo aj na gitare zahrať, no márne.
"Počkajte, potrebujem ísť zas na cikpauzu, nemohli by sme zastaviť?"
"Na cik čo?" čudoval sa Miro.
"Na cikpauzu, potrebujem ísť zas na wécko." vysvetľovala som.
"Čo máš nejaké poruchy s močovým mechúrom? Veď už ideš hádam tretí krát."
"No a čo, som žena, mám svoje dni."
"Aaaa, tak svoje dni. Peter, naša žena má svoje dni. Zastav pri najbližšej pumpe." posmieval sa mi Miro. Hneď som po ňom hodila prvú mäkkú vec, čo som zbadala.
"Počkaj, ešte kapesniky." spomenula som si, lebo skoro na žiadnych takých wéckach nebývajú toaletáky.
"Pozor, aby si nám nevykrvácala." stále si zo mňa uťahoval. Adam nám len tak prítmo pozoroval.
"Čo si dnes pojedol, divé vajcia, či čo? Si fakt trápny." chcela som po ňom hodiť niečo tvdšie, lenže už som to nemohla vydržať a utekala som na wécka.
"Čo si dnes pojedol, divé vajcia, či čo? Si fakt trápny." chcela som po ňom hodiť niečo tvdšie, lenže už som to nemohla vydržať a utekala som na wécka.
















Tak ona má své dny, ale Miro je víc rýpavější a nepříjemnější jak ona :•D zajímavý dílek