
Název: Bol to osud? - 16. časť
Autor: Dada18
Keď som sa zobudila, oproti mne sedel Miro a díval sa na mňa.
"Ako si sa vyspala? Je ti už lepšie?"
"Ďakujem. Ten čaj bol úžasný a pomohol mi. Koľko som spala?"
"Také tri hodiny."
"Čoooo??? To si ma nevedel zobudiť?"
"To je v pohode. Viem, že teraz nie je ten pravý čas ale... čo bude s tebou? Máš rodinu?" vyzvedal.
"Nooooo... vlastne ja nemám rodinu. Mama bola jedináčik. Otec mal sestru, ale s ňou sa pohádal asi pred štyrmi a od vtedy som ju nevidela. A starý rodičia už nežijú. Takže vôbec neviem, čo bude so mnou." pokračovala som. "Išiel by si so mnou potom na pohreb? Nerada by som tam išla sama. Prosím." Miro mi odpovedal, no jeho odpoveď som už nezaregistrovala, pretože mi napadla veta, ktorú mama povedala pred tým ako zomrela. Miro Šmajda je tvoj brat. Miro je tvoj brat. Máš staršieho brata. Miro....Šmajda je tvoj brat. Tieto vety som stále dookola počula v mojej mysli.
"Ako si sa vyspala? Je ti už lepšie?"
"Ďakujem. Ten čaj bol úžasný a pomohol mi. Koľko som spala?"
"Také tri hodiny."
"Čoooo??? To si ma nevedel zobudiť?"
"To je v pohode. Viem, že teraz nie je ten pravý čas ale... čo bude s tebou? Máš rodinu?" vyzvedal.
"Nooooo... vlastne ja nemám rodinu. Mama bola jedináčik. Otec mal sestru, ale s ňou sa pohádal asi pred štyrmi a od vtedy som ju nevidela. A starý rodičia už nežijú. Takže vôbec neviem, čo bude so mnou." pokračovala som. "Išiel by si so mnou potom na pohreb? Nerada by som tam išla sama. Prosím." Miro mi odpovedal, no jeho odpoveď som už nezaregistrovala, pretože mi napadla veta, ktorú mama povedala pred tým ako zomrela. Miro Šmajda je tvoj brat. Miro je tvoj brat. Máš staršieho brata. Miro....Šmajda je tvoj brat. Tieto vety som stále dookola počula v mojej mysli.
"Bože." práve som si uvedomila, čo mi mama povedala. Asi som to povedala až príliš nahlas, pretože Miro trochu podskočil.
"Čo je?!" vyľakane sa spýtal.
"Vieš... mama mi ešte pred smrťou niečo povedala."
"A čo to bolo?" váhavo sa spýtal.
"Povedala,že... mám... brata."
"To je super, kto to je?"
"Nooo je to... vlastne... si to ty." neskutočne som sa bála jeho reakcie.
"Čo? To nemyslíš vážne. Ako to môžem byť ja? Je to len žart, že?" nechápavo sa na mňa pozeral.
"Prosím ťa ako by som mohla v takejto situácií žartovať?"
"Pozri sa... tvojej mame bolo v tedy veľmi zle, určite nevedela, čo hovorí. Nemôžeš si byť tým taká istá." Povedal to takým tonom, ktorý som vždy nemala rada a vždy ma vedel nahnevať.
"Čo ak je to pravda? Určite by si nevymýšľala..."
"Ale... " Hneď som ho prerušila a pokračovala.
"Vždy, ale vždy, keď som hovorila, že by som chcela staršieho brata, alebo keď som o tebe hovorila, keď ťa u nás videla, vždy bola vážna, ako keby ju to hnevalo a nikdy o tom nechcela hovoriť. Vždy odbočila od témy, keď som hovorila o bratovi. Spomeň si na náš prvý obed. Hovorila som ti, že sa strašne na mamu podobáš. Koľko toho máme spoločného. A to nehovorím o tom, že medzi nami je rozdiel šesť rokov a vravel si, že tvoja mama umrela, keď si mal tiež okolo šesť rokov. Si si istý, že fakt umrela? Nezdá sa ti toto všetko divné?" konečne som dopovedala to, čo som chcela povedať.
"Vieš... mama mi ešte pred smrťou niečo povedala."
"A čo to bolo?" váhavo sa spýtal.
"Povedala,že... mám... brata."
"To je super, kto to je?"
"Nooo je to... vlastne... si to ty." neskutočne som sa bála jeho reakcie.
"Čo? To nemyslíš vážne. Ako to môžem byť ja? Je to len žart, že?" nechápavo sa na mňa pozeral.
"Prosím ťa ako by som mohla v takejto situácií žartovať?"
"Pozri sa... tvojej mame bolo v tedy veľmi zle, určite nevedela, čo hovorí. Nemôžeš si byť tým taká istá." Povedal to takým tonom, ktorý som vždy nemala rada a vždy ma vedel nahnevať.
"Čo ak je to pravda? Určite by si nevymýšľala..."
"Ale... " Hneď som ho prerušila a pokračovala.
"Vždy, ale vždy, keď som hovorila, že by som chcela staršieho brata, alebo keď som o tebe hovorila, keď ťa u nás videla, vždy bola vážna, ako keby ju to hnevalo a nikdy o tom nechcela hovoriť. Vždy odbočila od témy, keď som hovorila o bratovi. Spomeň si na náš prvý obed. Hovorila som ti, že sa strašne na mamu podobáš. Koľko toho máme spoločného. A to nehovorím o tom, že medzi nami je rozdiel šesť rokov a vravel si, že tvoja mama umrela, keď si mal tiež okolo šesť rokov. Si si istý, že fakt umrela? Nezdá sa ti toto všetko divné?" konečne som dopovedala to, čo som chcela povedať.
















supe dílek :)