
Název: Bol to osud? - 15. časť
Autor: Dada18
Na weckach som bola už dlhšiu dobu. Miro bol nervozny, kde som tak dlho.
"Si v poriadku?" nervozita ho ovládla a zaklopal na dvere.
"Ano som, daj mi minútu ." upokojila som ho. Bola by som tam ešte pár minút. Nechcela som ho znepokojovať, tak som si umyla tvár a otvorila dvere.
"Konečne, zrejme ti toto prostredie nerobí práve teraz dobre. Najlepšie by bolo keby som ťa odviezol ku mne do bytu. Aby si si oddýchla, potom by sme riešili všetky tie veci okolo toho, čo sa stalo. Dobre?"
"............dobre." chcela som namietať, no zistila som, že má pravdu. Najprv by som sa mala upokojiť a pospať si.
....................................
Celou cestu som rozmýšľala prečo sa mi to stalo, prečo práve mne. Spravila som niečo zle, že som si takýto trest zaslúžila? Stále som nemohla uveriť, že už svojich rodičov nikdy v živote neuvidím. Predstavovala som si všetky zážitky, ktoré som s nimi zažila, dobré aj zle. Keď som si uvedomila, že žiadne zážitky nebudem s nimi mať, chytil ma záchvat plaču. "Prečo, prečo, prečo si mi to bože spravil? Čo som ti spravila?"stále dokola som si opakovala.
"Upokoj sa, viem, že to je pre teba hrozne ale musíš byť teraz silná ako nikdy pred tým. Rozumieš?" podal mi kapesník.
Utrela som si oči, vysňakala sa a zhlboka sa nadýchla
"Si v poriadku?" nervozita ho ovládla a zaklopal na dvere.
"Ano som, daj mi minútu ." upokojila som ho. Bola by som tam ešte pár minút. Nechcela som ho znepokojovať, tak som si umyla tvár a otvorila dvere.
"Konečne, zrejme ti toto prostredie nerobí práve teraz dobre. Najlepšie by bolo keby som ťa odviezol ku mne do bytu. Aby si si oddýchla, potom by sme riešili všetky tie veci okolo toho, čo sa stalo. Dobre?"
"............dobre." chcela som namietať, no zistila som, že má pravdu. Najprv by som sa mala upokojiť a pospať si.
....................................
Celou cestu som rozmýšľala prečo sa mi to stalo, prečo práve mne. Spravila som niečo zle, že som si takýto trest zaslúžila? Stále som nemohla uveriť, že už svojich rodičov nikdy v živote neuvidím. Predstavovala som si všetky zážitky, ktoré som s nimi zažila, dobré aj zle. Keď som si uvedomila, že žiadne zážitky nebudem s nimi mať, chytil ma záchvat plaču. "Prečo, prečo, prečo si mi to bože spravil? Čo som ti spravila?"stále dokola som si opakovala.
"Upokoj sa, viem, že to je pre teba hrozne ale musíš byť teraz silná ako nikdy pred tým. Rozumieš?" podal mi kapesník.
Utrela som si oči, vysňakala sa a zhlboka sa nadýchla
"Ale ty mi nerozumieš, nevieš aké to je keď stratíš naraz oboch rodičov."
"Máš pravdu, no viem aké to je, keď stratíš mamu. Už sme tu." otvoril mi dvere, ledva som sa postavila na nohy a v tom momente sa mi zakrútila hlava. "Počkaj, pomôžem ti." Jednu ruku mi dal okolo môjho ramena, druhov mi naznačil aby som sa ho chytila.
"Máš pravdu, no viem aké to je, keď stratíš mamu. Už sme tu." otvoril mi dvere, ledva som sa postavila na nohy a v tom momente sa mi zakrútila hlava. "Počkaj, pomôžem ti." Jednu ruku mi dal okolo môjho ramena, druhov mi naznačil aby som sa ho chytila.
..........................
Jeho byt bol nádherný, v duchu som ho obdivovala, ale nahlas som nemala žiadnu silu.
"Tam si sadni, prinesiem ti čaj." ukázal na nádhernú koženú sedačku.
"Na." Priniesol mi čaj, ktorý už podľa vône bol výborný, po jednom dúšku sa mi potvrdilo, že aj v skutočnosti je výborný. Ten čaj bol taký úžasný, že sa mi ho podarilo hneď vypiť, po ňom som aj zaspala.
















Chudák Dominika... Snad ji s Mirem bude zase dobře.. jsem zvědavá na jeho rakci, až mu řekne, že je její bráška..