
Název: Bol to osud? - 12. časť
Autor: Dada18
"Jaaaaaj tak, to sa nemusíš báť, je ako môj starší brat. Vedela si o tom, že máme toho veľa spoločného? A vlastne, prečo si
sa pýtala?"
"No... nerada by som bola, keby si chodila s... s... s..."
"S kým?" naliehala som.
"No s... s... populárnym človekom." konečne zo seba dostala.
"Určite by ste na seba nemali dosť času a stále by o tebe a Mirovi písali v novinách."
"Neboj sa, už som ti povedala, že spolu nič nemáme."
"No dobre, idem si ľahnúť, lebo zajtra skoro ráno idem ja a ocko do Martina niečo vybaviť."
"Dobrú noc."
"Dobrú."
"Dominika,Dominika." hovorila na mňa mama o 6:00 hod. ráno.
"Hmmmmmmm?"
"My už ideme. V chladničke máš obed."
"Dobreeeee."
sa pýtala?"
"No... nerada by som bola, keby si chodila s... s... s..."
"S kým?" naliehala som.
"No s... s... populárnym človekom." konečne zo seba dostala.
"Určite by ste na seba nemali dosť času a stále by o tebe a Mirovi písali v novinách."
"Neboj sa, už som ti povedala, že spolu nič nemáme."
"No dobre, idem si ľahnúť, lebo zajtra skoro ráno idem ja a ocko do Martina niečo vybaviť."
"Dobrú noc."
"Dobrú."
"Dominika,Dominika." hovorila na mňa mama o 6:00 hod. ráno.
"Hmmmmmmm?"
"My už ideme. V chladničke máš obed."
"Dobreeeee."
............
"Panebože, musela ma zobudiť, to si ani cez prázdniny nemôžem pospať?" Snažila som sa ešte zaspať, no nedalo sa. Po hodine som vyšla z postele. Vedela som, že to už nemá zmysel zaspávať. Otvorila som chladničku. "Super, zase nič, nebaví ma stále jesť tie jogurty." Dúfam, že mi nedala na obed to hnusné mäso. Mohla som si myslieť. Koľko krát jej to mám hovoriť, že také nemám rada. Tak som si na obed objednala pizzu. "A čo s tým mäsom? Ozaj dám ho Mirovi, určite bude hladný."
................
"Ahooj, doniesla som ti tie nahrávky. Sú fakt super, netušila som, že si až taký dobrý skladatel."
"Ale nepreháňaj, čo tom máš v miske?"
"Áá, miska, skoro som zabudla, myslela som si, že budeš hladný, tak som ti doniesla niečo."
"Moje obľúbené, diky."
"Chytíš to na chvíľu, zvoní mi mobil."...."Prosím?"
"Dobrý deň. Vy ste Dominika Reháková?"
"Ano som. Prečo?" Neviem kto to bol, ale z jeho hlasu som vycítila niečo strašné. Keď mi tu hroznú správu povedal, nemohla som tomu uveriť.
















pěkné to je :-) zajímalo by mě, co se stalo...