
Název: Wow - 7. kapitola - A čo teraz... A čo pak... (Miro)
Autor: Natali
Keď som prišiel domov ľahol som si na posteľ a zaspal som. Zobudil som sa niekedy okolo poludnia. Bol som síce stále unavený, ale prebudil ma mokrý vankúš. Plakal som. Vlastne ešte stále plačem. To ten sen... Zdalo sa mi o nej. Znova som padol do promočeného vankúše a ticho plakal.
Snažil som sa byť silný ale popravde... Moc mi to nešlo... Noci som preplakal a dni... Tie vlastne tiež. Jasne môžete si o mňa mysle aká som máča, že plačem kvôli jednej babe, ale keby ste poznali JU tak sa mi nečudujete...
Neviem ako to bolo dlho a je mi to jedno čas už nevnímam. Fanúšikovia zrazu neboli a ja som bol sám so svojím smútkom a tak som sa uchýlil k radikálnemu riešeniu......
Podrezal som si žily. Moja posledná myšlienka bola len: "Američanka, láska, milujem ťa navždy... "
Prebudil som sa v nemocnici. "Sakra, ani chcípnout človeka nenechajú!" pomyslel som si.
"Pane Šmajdo....Haló slyšíte mě?" Bola to zdravotná sestra.
"Jakto, že som živý, ja chcem zomrieť." Vzdychl som.
Všetci si mysleli že som sa chcel zabiť kvôli úpadku kariéry, atď. A ja im to nevyvrátil ani nepotvrdil, kašľal som na ne.
Potom som sa rozhodol pre cestu do USA. A áno, dúfal som že ju tam stretnem.
Sedel som na sedadle lietadla a bezmyšlienkovite pozeral na čiernu obrazovku televízie v ktorej budú počas letu puštět film...
Potom som si všimol, že na mňa niekto hovorí... Jasne nejaká baba čo mala sedieť vedľa mňa. Myslel som že si zo mňa robí srandu. Nevenoval som jej ani pohľad, až na konci môjho veľmi ironického prejavu som sa na ňu pozrel...
Preboha!
Moja milovaná... Moja Američanka... Moja Ir...
Povedala mi moju prezývkou... Šoumen. Od radosti, že ju zase vidím som mal chuť skákať 3 metre vysoko!
Dlho sme sa rozprávali, ale potom sa ma opýtala prečo som chcel zpáchat samovraždu... Zrazu ma pohltila úzkosť. Nechcel som jej rozprávať o tom že to bolo kvôli nej... Iste by sa mi vysmiala.
Rýchlo som z toho vykorčuľovali a radšej začal vyzvídat o Los Angeles.
Pochopila, že sa o tom nechcem baviť.
Bola ešte krajša než predtým. Vlasy mala ešte hustejšie a oči čokoládovejšie. Bola jednoducho prekrásná...
Ked sme doleteli zeptala spýtala sa ma, či viem anglicky a bych jej niečo povedal. Ona mi na to povedala, v podstate, že anglicky neviem. Za to, že ma bude doučovať chcela pusu na tvár.
Nevahal som, Nebolo nič čo by mi zabránilo dotknuť sa jejiho liečka.
Zľakol som sa, keď otočila hlavu, vzala ma okolo krku a hlboko, vášnivo a precítenie ma pobozkala. Bozk som jej opätoval, ale ona zrazu prestala a utiekla mi. Malem som mal infarkt!!!!!!!!! Tie pocity, čo som pocítil, boli neobyčajné, to neviem popísať...
Potom mi infarkt malem privodila ešte raz... Keď si stupla do prostredka silnice, len aby zastavila taxi!!!!!!!
Nie je nič, čo by ma teraz od nej odpútalo. Ani ona. Lúbim ju ešte viac. Princezná moja. Američanka. Moja milovaná...
Snažil som sa byť silný ale popravde... Moc mi to nešlo... Noci som preplakal a dni... Tie vlastne tiež. Jasne môžete si o mňa mysle aká som máča, že plačem kvôli jednej babe, ale keby ste poznali JU tak sa mi nečudujete...
Neviem ako to bolo dlho a je mi to jedno čas už nevnímam. Fanúšikovia zrazu neboli a ja som bol sám so svojím smútkom a tak som sa uchýlil k radikálnemu riešeniu......
Podrezal som si žily. Moja posledná myšlienka bola len: "Američanka, láska, milujem ťa navždy... "
Prebudil som sa v nemocnici. "Sakra, ani chcípnout človeka nenechajú!" pomyslel som si.
"Pane Šmajdo....Haló slyšíte mě?" Bola to zdravotná sestra.
"Jakto, že som živý, ja chcem zomrieť." Vzdychl som.
Všetci si mysleli že som sa chcel zabiť kvôli úpadku kariéry, atď. A ja im to nevyvrátil ani nepotvrdil, kašľal som na ne.
Potom som sa rozhodol pre cestu do USA. A áno, dúfal som že ju tam stretnem.
Sedel som na sedadle lietadla a bezmyšlienkovite pozeral na čiernu obrazovku televízie v ktorej budú počas letu puštět film...
Potom som si všimol, že na mňa niekto hovorí... Jasne nejaká baba čo mala sedieť vedľa mňa. Myslel som že si zo mňa robí srandu. Nevenoval som jej ani pohľad, až na konci môjho veľmi ironického prejavu som sa na ňu pozrel...
Preboha!
Moja milovaná... Moja Američanka... Moja Ir...
Povedala mi moju prezývkou... Šoumen. Od radosti, že ju zase vidím som mal chuť skákať 3 metre vysoko!
Dlho sme sa rozprávali, ale potom sa ma opýtala prečo som chcel zpáchat samovraždu... Zrazu ma pohltila úzkosť. Nechcel som jej rozprávať o tom že to bolo kvôli nej... Iste by sa mi vysmiala.
Rýchlo som z toho vykorčuľovali a radšej začal vyzvídat o Los Angeles.
Pochopila, že sa o tom nechcem baviť.
Bola ešte krajša než predtým. Vlasy mala ešte hustejšie a oči čokoládovejšie. Bola jednoducho prekrásná...
Ked sme doleteli zeptala spýtala sa ma, či viem anglicky a bych jej niečo povedal. Ona mi na to povedala, v podstate, že anglicky neviem. Za to, že ma bude doučovať chcela pusu na tvár.
Nevahal som, Nebolo nič čo by mi zabránilo dotknuť sa jejiho liečka.
Zľakol som sa, keď otočila hlavu, vzala ma okolo krku a hlboko, vášnivo a precítenie ma pobozkala. Bozk som jej opätoval, ale ona zrazu prestala a utiekla mi. Malem som mal infarkt!!!!!!!!! Tie pocity, čo som pocítil, boli neobyčajné, to neviem popísať...
Potom mi infarkt malem privodila ešte raz... Keď si stupla do prostredka silnice, len aby zastavila taxi!!!!!!!
Nie je nič, čo by ma teraz od nej odpútalo. Ani ona. Lúbim ju ešte viac. Princezná moja. Američanka. Moja milovaná...
















Miro se podřezal kvůli ní? Chudák :-( no, jsem zvědavá na další díl :-)